Sedem. Slovo, ktoré v každom z nás evokuje niečo iné. Väčšinou sa ale spája s výrazom šťastná sedmička. Ak ale natrafíte na muža, ktorý sa rozhodol potrestať ľudí pre sedem smrteľných hriechov, vaša šťastie poputuje rovno do hája a pravdepodobne sa už nikdy nevráti. Po tomto filme dostáva sedmička iný význam. Desivý...
Začíname úplne normálnou vraždou jedného muža, tzv. vražda z vášne. Somerset ( Morgan Freeman ) si obzerá miesto činu a má toho už dosť. Už len týždeň a pôjde do penzie. Už len obyčajných sedem dní a bude pokoj... Lenže čo sa nestalo, pridelili na policajnú stanicu mladého policajta Millsa ( Brad Pitt ) a spolu s ním prišiel do mesta nový vrah. Najprv ničím zaujimavý, ale postupune odhaľujeme, že to nie je obyčajný cvok. Je výnimočný, na čo môže doplatiť hocikto a hocikedy. Pripravte sa, čaká vás najhorší týždeň vášho života...
Sú filmy, ktoré sledujete preto, že majú skvelý dej. Sú filmy, ktoré majú skvelú formu, ale dejovo sú takpovediac prázdne. No a najmenej je tých filmov, ktoré majú nie skvelý, ale rovno geniálny dej a aj technická stránka je dotiahnutá takmer k dokonalosti. Jedným z takýchto filmov je aj film Sedem, ktorú natočil David Fincher s použitím scenára Andrewa Kevina Walkera, pričom možno ani obaja netušili, že to budú oni, kto bude diktovať, ako má správny krimithriller vyzerať, že to budú oni, od koho budú ostatní opisovať. Možno nevedeli, postupne ale určite zistili.
Aj keď je film na svete už niečo vyše desiatich rokov, má stále čo ponúknuť, pretože ide o tak nadčasové dielo, ktoré jednoducho nenudí nikdy, pričom takýchto diel je veľmi málo, dalo by sa povedať že až žalostne málo, hlavne v žánri thrilleru.
Asi najtypickejším znakom tohoto filmu je jeho depresívna, majstrovsky vytvorená atmosféra, ktorou sa neskôr David Fincher preslávil. Atmosféra, ktorá je akoby samým stelesnením depresie, čomu nádherne dopomáha neustály dážď, ktorý sa valí na mesto a vraždy, ktoré už len vymyslieť si vyžaduje scenáristický um. A ten Andrew Kevin Walker rozhodne má.
Keď som už načal scenáristický um, prejdem rovno k scenáru, na ktorom tento film stavia a ktorý je, jednoducho povedané, skvelý. Niekde som čítal, že na ňom Andrew Kevin Walker pracoval asi dva roky. Scenár je skvelý ako v detailoch, tak v samotnom vykreslení postáv, dej je našľapaný a skutočne, skutočne skvelý a pointa, tá vás dostane do kolien. Ďalej vám už neprezradím, ale verte mi, máte sa na čo tešiť. Kvalita scenára sa nádherne prejavila pri vymýšľaní rôznych druhov smrtí, ktoré vrah pre svoje obete v tomto filme vymýšľa. Za všetky spomeniem veľmi nepríjemnú a šokujúcu scénu, v ktorej sa vyšetrovatelia dozvedia, že jedna obeť bola vystavená ročnému pripútaniu na posteľ, čo na nej zanechalo desivé následky. Brrr, ešte teraz mi naskakuje husia koža, keď si na to spomeniem...
Ďalším oporným bodom filmu je jeho skvelá réžia od pána Finchera. Vedenie hercov je v jeho podaní geniálne a aj kamera rozhodne stojí za to. Aj v tomto prípade spomeniem jednu konkrétnu scénu, ktorá dokonale vystihuje Fincherovo remeslo. Ide o jednu akčnú scénu približne v strede filmu, počas ktorej kamera beží naplno a Fincher nám ukazuje, ako má skvelá akčná sekvencia vyzerať, pričom to nie je prehnané, nie sú v tom žiadne počítačové triky ( aspoň som žiadne nevidel ), ide len o čisté remeslo, skvelú prácu režíséra, kameramana a strihača. Klobúk dolu, takáto scéna sa vidí málokedy.
Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, Fincherovi sa dobre daria aj sekvencie, v ktorých nejde len o násilie, ale len o zoznamovanie sa s postavami, ich vzťahy a konfrontácia postáv s vplyvmi, ktoré na ne vnímajú. V konečnom dôsledku tak postavy vyzerajú v našich očiach, ako ľudia z mäsa a kostí, nie ako produkt scenáristovej fantázie, čo je, samozrejme, len a len dobre.
Čo by to ale bolo za postavy, keby nemali kvalitných predstaviteľov? V hlavných úlohách sa skvele predstavili Morgan Freeman a Brad Pitt, Pittovu ženu si zahrala Gwyneth Paltrow, pričom všetci hrajú skvelo a nikdy neprehrávajú. To o úlohách úplne stačí.
Technické prevedenie je v rámci žánru dokonalé, ťažko by ste našli film z devädesiatych rokov, ktorý je na tom technicky lepšie. Je to radosť, pozerať sa na to, ako to všetkým perfektne vychádza, ako sa očividne všetci snažili a je tu aj jedna zásadná vec a tou sú schopnosti. Schopnosti všetkých, ktorí sa na tomto filme podielali. Je to perfketné divadlo.
Ná záver vám len poviem, že ak ste tento film nevideli, napravte to, ak ste ho videli, pozrite si ho ešte raz. Je to brilatný film, ktorý sa skutočne zrodí len raz za niekoľko rokov. Tento film definoval žáner thrilleru na dlhé roky dopredu. O to je väčšia škoda, že takýcho filmov nie je viac.
P. S. Všimnite si prvú mŕtvolu ( tú, ktorej nevidíme do tváre ). Nie je to nikto iný ako sám Andrew Kevin Walker.