Blízka budúcnosť. Krvácajúci muž bežiaci po nádraží. Žena s ortodontickou kompresiou zubov. Záchranca v tmavom plášti s pôsobivou hláškou na perách... Vampire Hunter D, Blade ani Van Helsing sa však do Nemecka plného upírov neodvážili. Na scénu sa vracia otec Uffizi...
Napriek tomu, že druhý Lussierov Dracula sa na Studni teší pomerne veľkej obľube (zdravím Gangrenu a spol.), ja som pri ňom takmer spáchal rituálnu samovraždu. O to väčšie boli moje obavy, keď som sa vrhol na zavŕšenie tejto trilógie.
Spočiatku pôsobí Dracula 3 mierne rozpačito, kvôli zvláštnym hláškam mladého pomocníka nášho starého známeho „vampyrekillera“ aj kvôli situovaniu do (akože) budúcnosti. Postupne však divák príde na to, že tento film je poňatý úplne inak ako jeho predchodcovia. Nie že by z neho nebola cítiť béčkovosť a lacnosť, ale neberie sám seba príliš vážne. A to je jedno z najväčších plusů filmu.
Pokiaľ Uffizi pôsobil v dvojke dosť trápne, tu je úloha Jasona Scotta Lee príjemne sarkastická a jeho cynické úškrny skvelo odľahčujú atmosféru. Toto je jediný film zo série, kde hlavnému hrdinovi veríte, že dokáže upírov nakopať.
Scenár je samozrejme pozliepaný, ale tie jednotlivé „epizódky“ sú často neuveriteľne vtipné („Ešteže sme zastavili. Teraz máme sprievodcu.“) a dostatočne krvavé. Trochu na škodu je fakt, že sekanie končatín a prestreľovanie lebiek je točené bez akýchkoľvek gore efektov a divák vidí len výsledok a nie priamo akt amputácie (švihnutie zbrane a potom len záber na ruku na zemi).
Oproti dvojke je Dracula 3 ohromne rozhýbaný – celý príbeh je založený na putovaní a menení prostredia. Výprava je samozrejme slabá, ale ošúchané prostredie vie navodiť tú správnu béčkovo-upírsku atmosféru. Hlášky sa postupne zlepšujú, neživých pribúda a finále sa odohráva v peknom starom hrade.
Finále ako také je najväčším prekvapením. Dracula v podaní Rutgera Hauera je dostatočne chladný a nepríjemný, a napriek tomu, že je na obrazovke len chvíľu, vie film „oživiť.“ Pri absolútnom závere som sa smial, no bol to ten dobrosrdečný smiech, pri ktorom som si pomyslel „to teda bola nakladačka.“
Neviem nakoľko bol humor zámerom tvorcov, ale tajne dúfam, že si uvedomili, že obohratá draculovská tematika môže fungovať len za prítomnosti nadhľadu. D3 je takmer rovnako dobrý ako dvetisícka, či posledné Carpenterovky (Upíri, Duchovia Marsu) a hanbu žánru nerobí. Je len na divákovi či dokáže prehltnúť fakt, že nejde ani o teenagerskú vyvražďovačku ani o plnohodnotný horor. Ide skrátka o poctivú béčkovú zábavu.
