Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 85 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  
BoogeymanMainstream

USA, Nový Zéland, Německo
89 minut

    
trailer    web    imdb 

česky: Boogeyman
rok: 2005
režie: Stephen Kay (as Stephen Kay)
scénář: Eric Kripke (screenplay) and), Juliet Snowden (screenplay) &), Stiles White (screenplay)
hrají: Barry Watson (Tim), Emily Deschanel (Kate Houghton), Skye McCole Bartusiak (Franny Roberts), Tory Mussett (Jessica), Andrew Glover (Boogeyman), Lucy Lawless (Tim's Mother), Charles Mesure (Tim's Father), Philip Gordon (Uncle Mike), Aaron Murphy (Young Tim), Jennifer Rucker (Pam)
produkce: Gary Bryman, Chloe Smith, Sam Raimi, Carsten H.W. Lorenz, Doug Lefler
hudba: Joseph LoDuca
keywords: childhood, boogeyman, fear, hometown, uncle, nightmare, macabre, happy-ending, psycho-thriller, fright, bathtub, nightmare-that-comes-alive, part-of-trilogy, hallucination, father-son-relationship, myth, boyfriend-girlfriend-relationship, flashback, first-part, past, další...
titulky: hledat na OpenSubtitles.org
hits: 8088

Recenzoval Ivan Kučera

Přidáno: 05. leden 2006

Sympaťákovi Timovi (Barry Watson, napr. režijný debut Kevina Williamson „Teaching Mrs. Tingle“) v ôsmych rokoch utiekol otec. No, utiekol. Ak je pravda to, čo uvidíme v úvode (bohužiaľ tej najatmosférickejšej časti filmu), tak nikam neutiekol, ale ho počas veternej hlbokej letnej noci do vstavaného šatníka vtiahol boogeyman (bubák, strašiak...). Alebo si ho len chlapec vymyslel, dávajúc si vinu za to, že od neho a mamky otec odišiel?

Ubehlo pätnásť rokov. Tim sa presťahoval a snaží sa mať kvalitný vzťah s atraktívnou blondínou. Ale nedajú mu spávať spomienky z detstva, aj keď pochované až na samom dne studne Kvalitne Pred Samým sebou Potlačovaný Posttraumatický Stres. Takže je duševne v pomerne biednom stave. Správa o úmrtí matky (Lucy Lawlessová!) ho prinúti vrátiť sa do rodného mestečka. Tu pochopí, že nebol jediné dieťa, majúce problémy s temnými nočnými bytosťami. A tak sa rozhodne postaviť sa svojmu strachu z očí do očí...

Prvé správy o tomto filme ma potešili. V produkcii firmy Ghost House (Shimizuov americký THE GRUDGE), patriacej istému Samovi Raimimu, vzniká neambiciózny hororček (s tomu dopovedajúcim ne-rozpočtom), s príjemne neznámym hereckým obsadením (vo vedľajším roličkách „Xena“ a Douglasova dcéra z „Nepovedz ani slovo“) a s absolútne fantasticky jednoduchou - ale pre každého, kto sa rád nechá filmovo strašiť, milovanou - zápletkou o príšerke v stavanom šatníku. Vstavané šatníky sú prevažne americký fenomén, našinec nech si skrátka predstaví skriňu, akurát zabudovanú v stene.

Vstavané šatníky sú vôbec obľúbené rekvizity strašidelného žánru. Ak nepočítame na detského diváka samozrejme zameranú pixarovčinu „Monsters, a.s.“, tvorí vstavaný šatník rekvizitu mnohých strašidelných filmov. Hlavne z toho dôvodu, že je jednak praktický pre budúcu potencionálnu obeť (lepšie sa dá ukryť snáď už iba pod posteľou) a jednak, aby sme boli objektívni, je vhodný aj pre vraha / strašidlo. Tma, zápach molami prežratých šiat, vŕzgajúce, samé od seba sa otvárajúce a zabuchujúce dvere... to stačí na navodenie aspoň základných zimomriavok. Či už fenomén vstavaných skríň použil Stephen King (úvod „Cuja“, poviedka „Boogeyman – Bubák“) alebo Robert DeNiro s Dakotu Fanningovou („Hide & Seek“), výsledkom boli vždy staromódne strašidelné scény. Preto ma tešila predstava, že niekto nakrútil celovečerný film, v ktorom ide o vstavané šatníky.

Samotná premiéra prebehla podľa neželaných očakávaní potichu a ak sa aj objavila nejaká recenzia, bola v duchu „prvá pol hodina dobrá, zvyšok zločin voči dobrému vkusu“. Napriek tomu som sa na film kdesi v podvedomí tešil a keď prišiel do požičovne, neváhal som.

Výsledok? Skutočne je úvod vynikajúci. Preto veľká škoda, že zvyšok filmu nie je aspoň taký strašidelné, ako úvodná päťminútovka. Následne sa tempo spomalí a vnikne doňho trochu denného svetla, nič-menej i tak je atmosféra stále pomerne slušná a celkom dobre sa vcítime do kože z tmy z vŕzgajúcich dvier zamindrákovaného mladíka. Noc, vietor, tajomne snímané zábery na vstavané skrine... nie zlé! Bohužiaľ, dobrý pocit je preč už po štvrť hodinke (konkrétne v scéne „mama v posteli“).

Aj keď sa BOOGY tvári staromódne (starosvetsky, chcelo by sa povedať), ktovieako nefunguje. Chybou nie je ani tak scenár, ku koncu razantne zakopnúci nezmyslenou akčnou scénou, ale režisér. Kto videl jeho predchádzajúci film (klipový jazz so Stalloneom „Get Carter“) vie, čo má čakať. Výsledný dojem nevylepšujú ani flashbacky, vízie alebo nočné mory uprostred nočných môr. Nie je tu toho zase až tak veľa, ako v ľubovoľnej „Nočnej more na ulici Elm“, ale na to, aký nenáročný je príbeh, je vyrozprávaný smiešne komplikovane a, čo je horšie – nudne. Vrcholom je akčné finále s ústredným monštrom. To je príliš trikové. Pre niekoho, kto si pod pojmom boogeyman prestaví čosi ako leprechauna, veľké sklamanie. Je to veľká škoda, lebo bubák v skrini je skutočne úžasný detský fenomén a dalo sa z neho veľa vyťažiť. Takto zostávajú masoví požierači detí, kotolník Fred a klaun Pennywise, ďaleko neprekonaní.

Že nám z Kaya nerastie žiadny hororový režisér, je jasné z typicky hlúpych ľakačiek, kedy scéna prejde z ticha do hlučnej hudby. Pár krát mnou myklo, ale určite nie preto, že režisér je kvalitný hororový tvorca, ale proste preto, že keď je v scéne šesť minút hrobové ticho a zrazu niečo zvrieskne, tak je proste normálne, že vami trhne. To predsa o výslednej kvalite hororu nič nevypovedá (zato to dosť vypovedá o kvalite takto pracujúceho režiséra). A je fuk, že vami mykne nie kvôli orchestru, ale kvôli vrane, čelne vraziacej do skla idúceho auta. Sranda, akiste nejaký geniálne skrytý odkaz na Poeovu tvorbu, nič-menej stále to nie je nič viac, než parafráza na „šesť minút ticha a zrazu BUM!“. Ak mám niečo „radšej“, tak už je to len niečo na tento spôsob (príklad s desiatkami obmien): hrdina po niečom pátra v tme, situácia napätá na prasknutie, z tmy vyjde králik, hrdina (a my) si vydýchne a zrazu sa vynorí ruka a chytí ho za plece.

Resumé? Požičanie som neľutoval tak, ako amerického „Kruhu 2“. Už kvôli občasným náznakom strašidelnej atmosféry (na čom má podiel aj pekný dom s tmavými kútmi) a hŕstke vydarených scén (okrem prológu napr. scéna, kedy prídu na návštevu „stratené deti“). Ale nadšenie neprišlo. A to je názor človeka, ktorý sa prosím pekne v kine celkom dobre pobavil na Bayovom „The Amytiville Horror“ a kto si dodnes (* 1981) dáva pozor, aby mu z postele nevisela noha ani ruka. Skôr odporúčam trailer, alebo keď, tak klasický „Dom“ z 80. rokov.



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.