Hororový fanúšikovia horlivo očakávali nový film režiséra Eliho Rotha. Po jeho debute Cabin Fever si Roth našiel milovníkov i odporcov. Nikto nečakal, aký rozruch u nás spraví jeho nový počin. Film sa totiž odohráva na Slovensku. Tunajšie noviny, internet a televízia sa zaplnili správami ako „nový film Quentina Tarantina robí hanbu Slovensku“.
Dej je jednoduchý. Dvaja mladý Američania a jeden Islanďan si užívajú dovolenku v Amsterdame plnú sexu a drog. Na pláne majú pokračovať ďalej v ceste po západnej Európe, ale jeden ich kamarát im povie, že „na Slovensku sú neskutočne krásne dievčatá a každá ich bude chcieť, len preto lebo sú cudzinci“. Po príchode sa im to začína plniť, avšak o chvíľu sa jeden stratí. Rozhodnú sa ho hľadať, lenže stratí sa ešte jeden. Všetko sa začína komplikovať.
Tento odsek by som chcel venovať vyjasneniu si „kauzy“ Slovakia vs. Eli Roth. Je fakt zaujímavé, akí patrioti sú na Slovensku. Oni ani nepotrebujú vidieť film, aby dokázali tvrdiť, že daný film robí hanbu Slovensku. Dokonca aj tí, čo ho videli, ho pozerali s takými predsudkami, že odkazovali na neskutočné banálnosti vo filme a dokonca odmietali vidieť vo filme pasáže, kde tvorcovia vysvetľujú, že Slovensko až také nie je. Myslím si, že Slovensko robí asi takú veľkú úlohu v tomto filme, ako Texas v Texas Chain Saw Massacre (znamená to, že automaticky všetci Texasania sú vrahovia???). To je smiešne. Áno je tu pár vecí, ktoré vytvárajú trochu inú predstavu o Slovensku - je to asi iba panoráma Bratislavy, ktorá vyzerá ako nejaká väčšia dedina (nakrúcalo sa v Prahe) no a potom je tu troška policajného násilia na konci filmu. Koniec koncov: určite ste sa všetci dobre bavili na Rusoch, Kórejčanoch, Afričanoch, či Moslimoch v amerických filmoch. A vôbec vám nevadilo, že to je skreslené. Nie je to dvojitý meter? No a potom ešte toto: Myslíte si, že Američania si po dopozeraní filmu pomyslia, že Slovensko je peklo na Zemi? Ak áno, tak takýto ľudia ma vôbec zaujímajú, keďže sú na tom inteligenčne dosť zle. Mimochodom, asi takto bude podľa môjho názoru vyzerať rozhovor priemerných Američanov po odchode z kina: A - "Hell, what the fuck is name of country where were main characters?" B - "I think ... ehm, Slovenia." A - "Oh yeah, Slovenia. Where the fuck is Slovenia?"
No a teraz poďme už k tomu najdôležitejšiemu, k samotnému filmu. Eli Roth vymyslel dobrý film, lenže scenár až taký skvelý nie je. Na začiatku nás čaká skoro polhodinka vaty! Prakticky celá prvá polhodina je o tom, ako sa partia mladíkov zabáva v Amsterdame, ako tam súloží, užíva nejaké tie povzbudivé látky a ako nadávajú. Sem tam na túto tému autor pridá aj vtip, ale toto je horor? Všetko sa to zlepší, keď sa rozhodnú, po odporúčaní kamaráta, odísť na Slovensko. Prvé chvíle na Slovensku bohužiaľ pokračujú v trende z predošlej časti, ale hneď čo sa stratí prvý kamarát sa to zlepší. Neviem načo bola dobrá táto polhodina vaty na úvod, iba to v konečnom dôsledku ničí dojem z filmu. Po tomto okamihu sa film zlepší, Rothovi sa (až na malé výnimky) do konca filmu darí budovať príjemnú atmosféru (uznávam, slovo „príjemná“ nevystihuje skutočnosť). Skvelo nabudzuje pocit beznádeje a stratenia.
Scenár disponuje skvelým námetom (z veľkej časti založeným na skutočných udalostiach zo sveta), ale jedno čo Roth fakt nevie, tak to sú rozhovory. Za všetko by som spomenul jednu scénu, v ktorej sa spája Rothove majstrovstvo a neschopnosť. Je to scéna prvého mučenia. Má to skvelú atmosféru a je to veľmi dobre zrežírované, práca s kamerou je úžasná. Proste, tak ako to mám byť. Lenže skvelý pocit ničí jedna vec. Mučená postava, keď je priviazaná, hovorí asi toto: "Fuck, oh fuck, fuck, please no, what the fuck, fuck, fuck motherfucker, please no, no, fuck, what the fuck, fuck, fuck, oh fuuuuck, fu-u-uck!" Nekecám!!! Ja som sa nemohol nesmiať a skreslilo to dobrý dojem zo scény. Možno si hovoríte, že asi každý by niečo podobné hovoril v rovnakej situácii, ale vo filme to bolo dohnané do extrému, ktorý miesto toho aby bol šokujúci, je smiešny. Rothovi sa darí aj gradácia napätia, ktorá vrcholí na konci filmu.
Na filme mi okrem úvodnej vaty vadilo ešte pár vecí. Po prvé je to jedna fakt nechutná a strašne zbytočná scéna, pojatá veľmi naturalisticky, ktorú tam vôbec nebolo treba (ak to uvidíte, budete vedieť, o čom hovorím). Je jasné, že Rothovi v tej scéne išlo iba o to, aby šokoval diváka. Lenže podľa môjho názoru oveľa viac fungovalo mávanie nožnicami pred tvárou ako táto brutálna scéna (i keď má zaujímavú a ultra-čiernohumornú dohru). No a druhá oveľa závažnejšia vec, ktorá mi prekážala, bol gang detí. Bolo to neskutočne bizarné a dementné. Dokonca sa na túto tému snaží Roth urobiť jeden čiernohumorný vtip na konci filmu, ale vyznieva to strašne trápne (tak ako všetky scény s gangom). Tie deti si fakt mohol opustiť (i keď ako som čítal rozhovor s Rothom, vraj niečo také na svete existuje, ale do filmu sa to VÔBEC nehodilo). Na túto tému mohol Roth radšej nakrútiť osobitný film (nehoror) a nemiešať to spolu.
Čo sa týka soundtracku, o ňom sa tiež dosť hovorilo, a to kvôli účasti Tublatanky, Gombitovej, Žbirku, či Davida. Treba to povedať na rovinu - tie piesne zaznejú asi tak na 30-50 sekúnd a mnohé ani poriadne nepočuť. Takže žiadne preslávenie spevákom v zahraničí nehrozí (už len kvôli Davidovi som tomu rád). Ostatok tam tvoria inštrumentálne piesne rôznej kvality. Občas dotvárajú príjemnú atmosféru, ale nejaký výrazný, alebo originálny motív som nepostrehol.
Myslím si, že filmu by viac prospelo, ak by sa vydal v šľapajach matky svojho subžánru - Texas Chain Saw Massacre (čo v jednej scéne aj cituje). Miesto niektorých nepotrebných brutálnych scén tam mohlo byť viac scén, u ktorých to autor nechá na predstavivosti diváka (krátka scéna s nožnicami), ako napríklad v TCSM, Se7en, či v Silence of the Lambs. Vždy to viac funguje. Myslím si, že ak Roth prestane zbytočne šokovať a uprednostní PRAVÝ strach, aký poznáme z Carpenteroviek, či TCSM (ku ktorým Roth neskrýva obdiv, ale paradoxne sám ide úplne opačnou cestou, ktorou opovrhuje), môže byť v budúcnosti úspešný a uznávaný režisér, na teraz to až tak ružovo nevidím. Netreba hektolitre krvi a hnusné scény, aby film strašil, práve naopak. Každopádne film sa mi páčil a nebyť pár stupídnych okamihov (deti), zbytočnej vaty (prvých 30 minút) a nepotrebnej brutality, bolo by to aj na viac ako 6/10. Určite vám Hostel odporúčam a ja som spokojný (i keď mám taký dojem, že film mal na viac). Je zaujímavé, že som ešte pár hodín po dopozeraní rozmýšľal o filme. Totiž všetky tie zverstvá, čo sa dejú vo filme, sú založené na skutočnosti (vrátane pointy filmu, ktorú niektorí „novinári“ prezradili) ...
Top z filmu: Prvá scéna mučenia. Po dlhej polhodine prišlo konečne to, na čo som čakal a scéna sa mi veľmi páčila, i keď dojem mi pokazili trápne slová mučeného. Potom sa mi páčil ešte záver na záchodoch v Nemecku no a veľmi dobrá a nechutne vtipná scéna bola aj dohra mnou už spomínanej nepotrebne hnusnej scény.
