„Ten bezstarostný chalan z vás náhle vyšumí, ako vzduch z pneumatiky. Jedného dňa sa pozriete do zrkadla a zistíte, že sa na vás pozerá nejaký dospelý.“
-Stephen King, román To, strana 683
S mainským mestečkom Derry, ktoré pološialení otcovia mesta postavili uprostred bažín, nikdy nebolo všetko s kostolným poriadkom. Už od dávnych časov tu každých cirka tridsať rokov vyčíňa akési strašné Zlo, zabávajúce sa prevažne vraždením detí. Niektoré z nich sú dokonca čiastočne zjedené. Po niekoľkých mesiacoch, počas ktorých drží mestečko v absolútne bezmocnom šachu, z ničoho nič na najbližšie štvrť storočie zase zmizne z povedomia ľudí. Predtým si ale „vyberie daň“ v podobe masovej vraždy, maskovanej za nešťastnú katastrofu (napr. upálenie detí zaživa pri hľadaní veľkonočných vajíčok). Nie, že by tu žili vyložene zlí ľudia (výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo, je 100%-ný hajzel Henry Bowers), len sa skrátka naučili zatvárať oči pred vyčínaním Zla... a práve ľahostajnosť Zlo potrebuje k tomu, aby mohlo prežívať navždy.
Derry, leto 1957. Niekto (niečo) brutálne zavraždí malého Georga Denbrougha počas púšťania papierovej loďky na zatopenej ulici. Jeho dvanásťročný koktavý brat Bill sa spojí s ďalšími šiestimi rovesníkmi. Klub smoliarov zistí, že mestečko každých cirka tridsať rokov ohrozuje tajuplné To, často krát maskované za tancujúceho klauna zvaného Pennywise, ktorý na seba podľa potreby dokáže brať podobu veci, ktorej sa to ktoré dieťa bojí. Zdá sa, že všetky cesty vedú do rozsiahlej kanalizačnej siete pod Derry. Vzhľadom k tomu, že klaun úprimne miluje deti (hlavne amputáciu ich malilinkatých a bezbrannučkých končatín) a teraz navyše svoju chorú pozornosť zameral práve na „Magickú sedmičku“ (ako keby inštinktívne cítil, že práve oni ho dokážu poraziť), rozhodnú sa zničiť ho. Napokon sa im To, ktoré jeden z nich raz výstižne pomenoval kriplom o sto ksichtoch, podarí z mestečka vyhnať. Pre istotu však zložia sľub, že keby sa To vrátilo, vrátia sa aj oni a definitívne s tým zúčtujú. Ale ako tak pribúdajú roky, postupne sa rozdelia do všetkých kútov nie len Ameriky, ale aj sveta. Iba jeden z nich, Mike Hanlon, zostane v Derry. Aby „strážil na majáku“...
Súčasnosť. To sa vrátilo. Pribúda nezvestných a zavraždených detí. Polícia je bezmocná, mestečko ustrnie v šoku. Sedem detí vyrástlo a dospelo, majú vlastné životy, rodiny, problémy. Sú úspešní, bohatí, vplyvní (s výnimkou Mikea, ktorý zostal v Derry): realisticky založený ex-skaut Stanley Uris, architekt Ben Hanscom, hororový spisovateľ Bill Denbrough, módna návrhárka Beverly, astmatik a majiteľ prosperujúcej firmy s limuzínami Eddie Kaspbrak a showman Richie „Kecal“ Tozier. Mike (Tim Reid), z ktorého sa medzičaosm stal miestny knihovník, dlho čaká na vhodnú príležitosť, aby začal vytáčať telefónne čísla svojich dávnych kamarátov. Spomenú si na sľub? A ak áno, budú sa cítiť byť ním viazaní? A ak áno, dokážu si spomenúť na to, ako vtedy, keď ešte boli malí, dokázali To poraziť?
Americký spisovateľ Stephen King si už od svojho knižného debutu CARRIE udržuje renomé jedného z najlepších (každopádne rozhodne jedného z najbohatších… čo samozrejme nie vždy znamená to isté) hororových spisovateľov sveta. V druhej polovici 80. rokov vytvoril veľkolepý hororový román nazvaný jednoducho TO alias IT, venovaný jeho trom deťom (Naomi, Joe, Owen). Epický román má 1060 strán a niektorými (hlavne vydavateľstvami, ktoré ho vydávajú) býva pokladaný za jeden z nejlepších hororov, aké kedy boli napísané. V románe sú všetky veci, pre ktoré Kinga jeho fanúšikovia milujú – dávne letné tajemstvo, skupinka detí stojaca pri sebe stoj čo stoj, pedofilný otec, brutálny manžel, nepredstaviteľné Zlo, ktoré na nás útočí predovšetkým prostredníctvom našich nočných môr, nechutné vraždy, spisovateľ-hrdina. Menší problém je v tom, že román bol napísaný až po tom, čo Stephen King hore vymenované trademarky použil prvý krát a tak aj v samotnom románe vo mne nezanechali dojem originality, ale pocit déja vu. Skrátka, celá kniha ako keby bola poskladaná (síce majstrovsky, ale to nie vždy tak úplne stačí) z vecí, ktoré tu už v niekoľkých obmenách boli dávno predtým.
Pár rokov po knižnom bestselleri po ňom smahli producenti a poverili Tomyho Lee Wallacea, aby ho sfilmoval. Režiséra, ktorého najvýraznejším režijným počinom kariéry pravdepodobne zostane myerovský H A L L O W E E N 3, ktorý sa zapísal do dejín žánru prevažne tým, že v ňom žiadny Michael Myers nebol. Padlo rodzhodnutie, že z románu nevznikne plnohodnotný celovečerný film. To by si totiž zrejme vyžadovalo rozhodnúť sa, či bude príbeh iba o deťoch alebo iba o dospelých. Ale bolo nad slnko jasnejšie, že ani jedna zo spomenutých rovín nedokáže existovať oddelene. Veď ani v samotnom románe sa tieto roviny navzájom nestriedajú len preto, aby King narušil kontinuitu rozprávania.
Výsledkom je televízna miniséria. Tú si môžu stanice rozkrájať na také ľubovoľne dlhé časové úseky, ako sa im len zachce. Možno ste sa stretli s niekoľkými tridsať minútovými epizódami, alebo 2 x 90 minút. Dá sa zohnať aj jednodisková D V D verzia za cca 300 korún a pozrieť si tých 180 minút na jeden záťah (vyruší vás iba otočenie disku na druhú stranu, kde je druhá polovica filmu).
Plusom toho, že TO-movie je televízny film, je vysoká minutáž. Tú milovníci nie len románovej predlohy, ale aj hororov obecne, určite ocenia. Aj keď je smutným paradoxom, že napriek sto osemdesiatim minútam sa občas budete nudiť a zároveň, ak ste čítali román, budete zarazení, ako sa zo samostatných celkov stáva zbytočným dojmom vyzerajúca vata, ktorá vyšumí do prázdna (dobrým príkladom je pasáž s dospelým Henrym Bowersom). Nehovoriac o tom, že flashbackové pasáže z románu, ktoré približovali smutný fakt, že v Derry vždy bolo niečo zlé (požiar v Čiernom fľaku, masaker Bradleyho bandy), sa do filmu proste nedostali. Aj keď doňho tvorcovia zakomponovali mnohé veci z románu, ktoré automaticky zostali v spomienkach (kameňová bitka, rozpohybovaná fotka, „darčeky“ vo „vešteckých“ koláčikoch, Dr. Keene a pravda o Eddieho astme), výsledný pocit bol akýsi... rozpačitý... neúplny. A nič s tým nemá ani to, že chýba pomerne zásadná pasáž „príchod To do nášho sveta“. Všetko je napriek vysokej stopáži len akési skratkovité, načrtnuté, emócie nefungujú. Myšlienka, že Zlo porazíte silou priateľstva je určite pekná, ale v tomto filme nefunguje ani zamak. Alebo sa mi to len tak zdalo, lebo som bol „zaťažený“ znalosťou knižnou predlohy? Znova sa tak naskytá pre moju osobu už celé roky nezodpovedateľná otázka „Ak film vznikol podľa knihy, je lepšie, ak ju divák čítal alebo nečítal?“. A nezodpovedanou a nezodpovedateľnou zostala aj dnes.
Objektívnym mínusom sú určite predpotopné triky a neznáme (čo by až tak nevadilo) a slabučké (čo už prekáža povedal by som, že dosť!) herecké obsadenie. K detským predstaviteľom viac-menej nemožno mať námietky (Janathan „Koktavý Bill“ Brandis, následne známy futuristickým podmorským spielbergovským seriálom SEAQUEST či NEKONEČNÝM PRÍBEHOM 2, je dokonca prekvapivo dobrý a presný je aj Seth Green, dnes známy ako syn Dr. Evila v sérii AUSTIN POWERS, vtedy okuliarnatý a hyperaktívny Richie). Problém nastáva v „dospelých pasážach“. Harry Anderson ako „expert na Hlasy“ Richie je ešte pomerne zábavný a John Ritter ako architekt Ben a knihovník Tim Reid pomerne sympatickí, lenže potom je tu nechutne nepresvedčivo mdlý Richard Th omas ako Kingovo alterego (spisovateľ Denbrouga), ktorý ak aj absolvoval nejaké herecké kurzy, okamžite by mu mali vrátiť peniaze, ďalej vizuálne atraktívna a pritom obdivuhodne kŕčovitá Texasanka Annette O´Tooleová (48 HODÍN, MAČACÍ ĽUDIA) - ktorá nevyzerá ako žena, ktorej každý podľahne. Slabošský hypochonder Dennis Christopher je už vyložene neznesiteľný.
Film je navyše bohužiaľ miestami vyložene smiešny aj bez „pomoci“ neschopných hercov, napr. finálna „liečba bicyklom“. Alebo na neuverenie (v tom zlom zmysle slova). Napríklad spôsob, ako je Pennywise, dovtedy prezentovaný ako beštiálne superzlo, ktoré je v našom svete pravdepodobne už od jeho počiatku, vo finále prvého dejstva bandou vyplašených deciek porazený (resp. „uspatý“) vzbudí znechucený výraz na tvári diváka. Na kvalite nepridajú ani už spomínané parodické „herecké“ výkony. Kormidlovať neschopných hercov dokáže len schopný režisér, tým ale Tommy Lee Wallace, ktorý s Lawrenceom D. Cohenom (aka Larrym Cohenom; mimochodom, pracoval už na scenároch CARRIE a po TO aj na ďalšej kingočvine THE TOMMYKNOCKERS) pracoval aj na scenári, evidentne nie je. o všetko podporené ubohými dialógmi, nevierohodnou psychologickou rovinou a mizernými trikmi má za následok, že TO-movie zostáva hororovou chuťovkou v pomerne zvrátenom, zábavnom, zato značne béčkarskom prevedení.
Ak TO-movie niečo povyšuje na nezabudnuteľný zážitok, je to rozhodne Mr. Bob Gray alias tancujúci klaun Pennywise. Dodnes mi vŕta v hlave, čo asi prebehlo hlavou advokátom firmy McDonald´s, keď toho pánka uvideli. Samotná maska s červeným nosom, bláznivým účesom, vrecovitým oblekom s veľkými gombíkmi, je vynikajúca a zrejme každému zostane v spomienkach. Už menej poteší, povedal by som dokonca, že až zarazí, že exot Tim Curry (THE ROCKY HORROR PICTURE SHOW, LEGENDA Ridleyho Scotta) nedokázal tejto postave vtlačiť dostatočne výraznú osobnosť a charizmu a aj keď sa javí jeho klaun ako neprehliadnuteľný, len ťažko sa ho budete báť. Dokonca ani jeho hlasový prejav (film som pozeral v originálnom zvuku) má ďaleko k démonickej pekelnosti a zdalo sa mi, akoby som pod maskou videl, ako sa zrazu Tim Curry zháčil a pomyslel si: „Čo kurva robím v tom blbom kanáli, Wallace? A prečo tam driemeš na tej svojej stoličke, keď ma máš usmerňovať?!“. Áno, je to pravda, režisér Wallace skrátka zlyhal, keď nedokázal dostatočne tajomne režírovať ani takúto už na prvý pohľad kultovú postavu. Neustále zbabelo a podvraťácky uteká alebo k scénam, kedy sa Pennyho tvár znetvorí tesákmi, ale to je dosť lacný nápad, ako nás vystrašiť, alebo ho necháva, zjednodušene povedané, „klaunovsky blbnúť“ (nevtipné rozprávanie nevtipných vtipov v knižnici), čo jeho potencionálnu hrôzostrašnosť automaticky znižuje z mála na už beztak zanedbateľné (a pre fanúšika románu až urážlivé) minimum. Nespomínajúc zúfalo udychčané pavúkovské finále s množstvom klišé (unesená manželka) a trapošinami typu „sprej na astmu“ a „prak a striebro“. V knihe to fungovalo.
Ale nech už sem napíšem čokoľvek, fanúšikovi Stephena Kinga to nezabráni v snahe dostať sa k TO-movie. Ostane, aj ja som si ho zohnal napriek tomu, že som bol dobre oboznámený s jeho viac negatívne ako pozitívne ladenou povesťou. Aj keď som z neho napokon – podľa očakávaní - nebol nadšený, peniaze som v konečnom efekte rozhodne neľutoval. Čo o 90% filmových adaptácií hororov Stephena Kinga nemôžem povedať ani keby som chcel.
