Turín, 1983. Istá žena bola práve brutálne dobodaná hudobným nástrojom a detektív Moretti (Max von Sydow) sľubuje na mieste činu jej mladému synkovi Giacomovi, že vraha chytí, aj keby mu to malo zabrať zvyšok života. Turín, 2000. Detektív Moretti je vo výslužbe a vrah známy ako „The Dwarf Killer“ (trpaslíči vrah), zdá sa, tiež. Nie je však mŕtvy, ako si myslí polícia a Turínčania. Momentálne leží vo svojej posteli a platí obnaženej prostitútke za to, aby ho... nechala o samote. Naženie jej strach, a tak dievčina radšej poslúchne a berie nohy na plecia. Počas odchodu ale v nervozite spadne a vysype sa jej obsah kabelky. Rýchlo si do nej náhádže všetky veci späť a uteká čo najďalej, presnejšie na vlak.
Sediac si vo vlaku, uvedomí si, že si do kabelky okrem svojich vecí hodila aj modrý spis patriaci trpaslíkovi. A správne sa domnieva, že to sa mu asi páčiť nebude. V priebehu niekoľkých sekúnd dostane telefonát od vraha a v priebehu niekoľkých minút je v prádznom nočnom vlaku zavraždená. Patrične brutálne samozrejme. :)
Aj keď polícia tomu odmieta uveriť, trpaslíči vrah, doteraz považovaný za mŕtveho, je po 17 rokoch späť. Telefonát od priateľa privedie do centra diania – teda do Turína – Giacoma, chlapca, ktorému „trpaslík“ v úvode zabil matku. Po rokoch stretáva detektíva Morettiho, ku ktorému si komisár pracujúci na prípade chodí po rady, a spolu sa vydávajú pátrať na vlastnú päsť. A aby to nebola taká nuda, obetí medzitým pribúda.
Asi ťažko dokážem opísať moju radosť, ktorú som pocítil, keď som v piatok podvečer zablúdil do miestnej DVD požičovne. Požičal som si 28 dní Dannyho Boyla a rozmýšľal som, aký film si vyberiem na nasledujúci deň. Zrak mi padol na pekný cover s nápisom VRAH PŘICHÁZÍ V NOCI (tento český názov mi bol vtedy neznámy), a keď som ho vzal do rúk, neveril som vlastným očiam – réžia: Dario Argento. Neváhal som ani sekundu, netušil som, z ktorého roku tento film je, netušil som čo mám čakať, ale natočil to režisér OPERY, SUSPIRIE, alebo DEEP RED, takže sa nebolo o čom baviť.
Akonáhle prostitútka opustí vrahov dom a nasadá do vlaku, máme dočinenia s absolútne najlepšou časťou filmu. Dievča dostáva osudový telefonát, pochytí ju strach a začína v panike behať po vlaku a hľadať pomoc. Opustený nočný vlak je samozrejme vizuálne neodolateľný, na scény, v ktorých prostitútka uteká úzkymi chodbami vagónov je radosť pozerať. Do toho samozrejme hrá efektná hudba od Argentovej dvornej kapely Goblin, bez ktorej si jeho filmografiu naozaj neviem predstaviť.
Pravdupovediac som čakal, že celý dej sa bude točiť okolo prostitútky s vrahovým spisom v kabelke, ktorú bude „trpaslík“ prenasledovať a bude odstraňovať každého, kto mu stojí v ceste. Onedlho je ale jasné, že dievča je zomrie, no kým sa tak stane, film má takmer „orgazmické“ tempo a človek si hovorí, že ak mu vydrží počas celej stopáže, bude to absolútna bomba. Keďže ale nemáme dočinenia so slasherom, ale s gialli, je jasné, že nemôžu celý snímok vypĺnať len vraždy. A tak zakrátko nastupuje vyšetrovanie, ktoré, ako som už písal, občas spestrujú nejaké tie mordy. Ale keď už sa objavia, sú skutočne drsné, čo určite poteší.
Jedna vec je na násilí v Argentových filmoch (aspoň v tých čo som videl) pozoruhodná – väčšinou sú poriadne drsné, ale nikdy neprekračujú hranicu medzi efektnou brutalitou a samoúčelnými jatkami. Navyše všetky vraždy bývajú natočené tak, že ak aj máte slabší žalúdok a je vám z nich zle, musíte to obdivovať. Aj keď práve ja to asi nedokážem posúdiť z pohľadu bežného diváka... :)
Nie som milovníkom krimi a detektívok, preto si „druhú stránku“ žánru gialli nikdy nedokážem naplno vychutnať. A tiež nevidím nič zábavné na tom, snažiť sa odhaliť vraha skôr, ako to urobí scenárista. Avšak ľudom, ktorí sa v tomto vyžívajú (a že ich pár poznám!), ponúka film zopár celkom použiteľných indícií, ako príprad vyriešiť skôr, ako Max von Sydow. Ako Argento v bonusoch na DVD tvrdí, tento film skutočne nie je jedným z tých, kde je na konci niektorá z postáv z ničoho nič označená za páchateľa bez toho, aby tomu čokoľvek predtým nasvedčovalo. Tu všetko do seba zapadá, a aj keď budete na konci prekvapení, kto za všetkým stojí, keď si to necháte rozležať v hlave (a ste vášnivým čítateľom detektívok), budete si pri druhom zhliadnutí hovoriť „no jasné, mohlo ma to napadnúť“.
Ako vravím, kriminálkam sa väčšinou vyhýbam. Ale gialli som si v poslednej dobe dosť obľúbil a tento film ma len utvrdil v tom, že jeho najznámejší predstaviteľ Dario Argento je späť! Písal sa rok 2001, keď tento film vyšiel, a režisér nestratil nič zo svojej pôsobivosti a rukopisu, ktorým ma približne pred rokom úplne dostala démonická SUSPIRIA (1977). Ak máte radi detektívky a máte silný žalúdok, ak máte radi gialli, ak máte radi Argenta, alebo si jednoducho chcete spríjemniť večer jedným z najdrsnejších titulov, aké môžete vytiahnúť z regálov DVD požičovne, nepochopiteľne podceňovaný a odsudzovaný SLEEPLESS je ideálnou voľbou. Argento už má na konte aj oveľa lepšie, napínavejšie, a určite aj drsnejšie kúsky, ale tento je napriek tomu naozaj slušný a rozhodne hodný mena svojho autora. A určite by si ho nemal nechať žiadny fanušík tohto talianského režisérskeho zázraku.
