Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 63 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  
Non si deve profanare il sonno dei mortiZombie

Španělsko, Itálie
95 minut

    
trailer    web    imdb 

anglicky: Let Sleeping Corpses Lie
rok: 1974
režie: Jorge Grau
scénář: Juan Cobos (writer (uncredited), Sandro Continenza (writer), Marcello Coscia (writer), Miguel Rubio (writer (uncredited)
hrají: Cristina Galbó (Edna (as Christine Galbo), Ray Lovelock (George), Arthur Kennedy (The Inspector), Aldo Massasso (Kinsey), Giorgio Trestini (Craig), Roberto Posse (Benson), José Lifante (Martin (as Jose Ruiz Lifante), Jeannine Mestre (Katie), Gengher Gatti (Keith), Fernando Hilbeck (Guthrie)
produkce: Edmondo Amati, Manuel Pérez
hudba: Giuliano Sorgini
keywords: murder, radiation, farmer, human-flesh, living-dead, police, countryside, motorcycle, english-countryside, chemical, murder-of-husband, hospital-bed, pollution, loss-of-control, red-eyes, guts, flesh-eating-zombie, death-of-husband, corpse, intestines, další...
titulky: hledat na OpenSubtitles.org
hits: 7586

Recenzoval Lhurgoyf

Přidáno: 25. květen 2004

Keď som na zahraničných weboch natrafil na niečo menom Let Sleeping Corpses Lie, hneď mi zažiarili oči. Dočítal som sa, že sa jedná o výborný zombie horor (ktoré ja osobne milujem) a tak moja pozornosť hneď vyšla najavo. Ani nie za deň bol už doma na disku a ešte tú noc som ho pokoril a zostal ním nadšený. Krátko na to som spustil Studnu a začal hľadať recenziu na porovnanie pochvalných amerických recenzií s nejakou rýdze českou, ako z pera evilminda, alebo klauna :o) „Ale ouha, nič také sa tu nenachádza? Zostáva to teda na mne!“ Bola by škoda nezrecenzovať takýto výborný film. A tak sa teda o to pokúsim a dúfam, že sa pri mojej prvej recenzii neunudíte k (oživlej) smrti.

George, obchodník so starožitnosťami, sa vydá na anglický vidiek za svojimi známymi a za oddychom. Po ceste ale stretne ženu menom Edna, ktorá mu neuváženým cúvaním svojho auta poškodí motorku (to viete, pustite ženskú za volant :o) George ale nie je žiadny džentlmen a tak sa, na Ednine počudovanie, k nej natlačí do auta a presvedčí ju, aby ho odviezla k cieľu svojej cesty. Po ceste sa ale stratia v anglických horách a priesmykoch a tak sa zastavia pri farme, na ktorej práve prebieha nejaký poľnohospodársky experiment. Farmári tu používajú novú ultrazvukovú a radiačnú metódu na odstránenie škodcov. Táto metóda napáda nervový systém primitívnych organizmov, ktoré následne začnú byť agresívne a útočiť na seba – a tým sa zničia. George začne byť proti tejto metóde hneď skeptický (asi nejaký člen hnutia Greenpeace) a varuje farmárov, že takýto druh radiácie môže trvalo poškodiť prírodu i živočíchov. Ostatok nie je problém si už domyslieť. Radiácia totižto pôsobí nielen na parazitov, ale aj na nervovú sústavu čerstvo zosnulých ľudí, ktorí začnú onedlho ožívať a vyliezať zo svojich rakiev...

Z natieneného deja sa môže zdať, že sa čoskoro po začatí filmu môžeme tešiť na hordy zombies, ktoré nezlezú ani na minútu z plátna. Opak je pravdou. Režisér Jorge Grau nevsadil na efektnosť a samoúčelnosť Lucia Fulciho. Príbeh sa teda pomaličky rozbieha a tým si buduje svoju atmosféru. Tá je dosiahnutá aj vďaka krásne nasnímaným, chladným exteriérom anglického vidieka s neodmysliteľnou hmlou. Zaujímavým faktorom je hudba, ktorá vlastne neexistuje. Až na úvodnú skladbu je film čiste podfarbený len zvukovými efektmi a tichom. Môžem povedať, že i vďaka tomu atmosféra funguje. Veď si len spomeňte na Fulciov The Beyond, kde hororové výjavy doslova zabíjala romantická hudba, ktorá pri nich hrala. Ďalšie pozitívum vidím v závere. Už sme si zvykli, že hororové opusy väčšinou nekončia happy-endom. Som rád, že aj Let Sleeping Corpses Lie je koncipovaný týmto depresívnym spôsobom.

Niečo k spracovaniu. Grau sa evidentne svojou filmárčinou inšpiroval u Romerovej Noci Oživlých Mŕtvol, ktorému určitými scénami vzdáva poctu. Spomeňte si napríklad na úvodné scény napadnutia mladého páru na cintoríne. Tu je Edna podobným spôsobom terorizovaná jedným zombie, pred ktorým sa zdesená schová do auta. A tým to nekončí. Akcia nastúpi v momente, keď sa pri vyšetrovaní na vlastnú päsť podarí našim hrdinom zostať uväznení v podzemnej kobke na cintoríne. Z truhiel začnú okamžite pôsobivo vstávať mŕtvoly a trieliť im po krku. Tu musím vyzdvihnúť spôsob natočenia tejto scény. V kobke je takmer konštantná tma, a tak nechávame viac pracovať svoju predstavivosť, než aby sme zlo skutočne videli.

A tak sa dostávam k výzoru a spracovaniu samotných zombies. Keďže je v deji vcelku logicky vysvetlené, že radiácia pôsobí len na čerstvo zosnulých ľudí, je aj jasné, že sa žiadnych fines a la Fulci nedočkáme. Nie, nie, tu mŕtvoly nevyzerajú tak, ako keby sme ich najskôr hodili do suda s kyselinou, popálili na relevantných miestach a následne nechali tak 20 rokov odležať. Ich maskovanie skôr opäť pripomína Noc Oživlých Mŕtvol – čiže mŕtvolne do biela zafarbená tvár, čierne kruhy pod očami a výsledný neprítomný pohľad. Správanie mŕtvol je na moje potešenie realistické, čiže žiadne klokanie skákanie v štýle After Death. Tu sa zombies pomaly šuchtajú za svojou obeťou a doslova „nechutne“ chroptia. Konečne! Už dávno som nepočul tak výborne strašidelné zvuky. Možno to bolo tým, že som bol doma sám, možno tou neskorou hodinou, ale zo scén, pri ktorých nebolo mŕtvoly vidieť a boli len počuť, mi behal mráz po chrbte. Jedinou chybou už len zostáva fakt, že v celom filme sú len 4 (slovom štyri!!) mŕtvoly a že zabiť sa dajú jedine upálením. Ani priama rana do čela ich nezbaví svojho posmrtného utrpenia.

Gore. No, veľa ho tu teda nie je. Niekedy je ale kvalita dôležitejšia než kvantita. Musím ale treba povedať, že gore tu vôbec nie je samoúčelné, a je nám servírované v presne odvážených postupných dávkach až k maximálnemu vrcholu – to jest k scéne, kedy zombies napadnú mladú sestričku a doslova jej odtrhnú jeden prsník a rozkašujú oblasť rozkroku. Nie nenechajte sa odradiť (alebo skôr nalákať) touto scénou – je len jedna. Väčšinou sú tu oveľa klasickejšie i atmosfericky dusnejšie hostiny nad čerstvo vykuchanou obeťou, pri ktorých si zombies pomaly vkladajú vnútornosti obetí do úst, prežúvajú svoje sústo, pričom si efektne zašpinia tvár aj ruky od krvi. Zabite ma, ale pre mňa je to oveľa desivejšie, než kadejaké nechutne detailné skúmanie pitiev v Cannibal Holocauste.

Čo napísať na záver? Ak ste ešte tento kúsok nevideli, mali by ste to čoskoro napraviť. Nie je to ten typ hororu, kde vychutnávate výzor zombies a tešíte sa, akým originálnym spôsobom odpravia ďalšiu svoju obeť. To nie. Títo zombies, i celé vyznenie filmu, sú skôr frontálnym útokom na vašu nervovú sústavu a na vytváranie nepríjemného mrazenia vzadu na krku. A to robí predsa horor hororom.



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.