Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 117 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  

Článek: Ju-On séria
publikováno 16.05.2006 Asijské filmy

Pozor, skvostne uhrančivá hrôza sa plazí v šerom svite mesiaca. Kto vstúpi, nebude uchránený. Žiarlivosť zabíja alebo ak sa to práve chystáte pozerať a máte doma mačku, vyhoďte ju na noc von.

Zápletka série JU-ON (resp. „The Grudge“ - všetky časti v réžii Takaši Šimizua) vychádza z japonskej historky o kráľovi a jeho šašovi. Keď klaun porazil v šachu pána, ten ho popravil a na druhý svet poslal aj jeho manželku, dieťa a mačku. Duch chlapca a zvieraťa sa spojil v jedného démona a odvtedy blúdi svetom a hľadá pomstu.

Ďalšou studňou, z ktorej autor čerpal, je miestna mytológia. V Krajine vychádzajúceho slnka sa hovorí, že ak zomriete v návale smútku alebo hnevu, na danom mieste zostane emócia ako škvrna. Kto s ňou príde do styku, zomrie (alebo „len“ zostane navždy v jej moci). Niet sa čomu čudovať - je príšerné, ak je ublížené nevinnej osobe chorou mysľou a zvrhlými rukami. Na takomto mieste zostane pachuť tmy, hrôzy, šokového ustrnutia mysle aj tela. Bezmocnosť, strach, bolesť, hnev nad nespravodlivosťou sveta.

Títo duchovia nepotrebujú, aby sa svet dozvedel pravdu o ich nešťastnej smrti. Nežiadajú prinavrátiť svojej duši večný pokoj. Sú odsúdení na nekonečné blúdenie, strašenie. Šíria nešťatie ako vírus HIV. Obetiam ukazujú, že svet je krutý a trpia v ňom časti tí najnevinnejší. Jediným zmyslom ich uväznenia medzi svetom živých a mŕtvych je nalákať do svojich osídiel ničím sa previniacich ľudí. To je ich satisfakcia. Kruh sa krúti, nemá konca kraja, osa zla sa vznáša nad tokijským domom.

Čo začal Hideo Nakata v roku 1998, doviedol do triumfu Šimizu. A pritom je rozdiel medzi oboma pánmi evidentný. Nakata pôvodcu Zla takmer neukazuje, o to väčší je šok vo finále. Dovtedy sú prítomné len náznaky nepozemskej hrôzy, zasahujúcej do nášho naoko technikou na preplneného (a predsa nový typ „civilizačnej mystiky“ ponúkajúceho) sveta. Šimizu ho naopak ukazuje často a rád. Ale i keď jednotlivé scény spolu nevytvárajú taký kompaktný celok ako u „detektívky“ Kruh, nenudia. Vstupovanie agresívnych (nešťastných?) duchov do života nič netušiacich (a svoje nenápadné, každodenné životy si žijúcich) ľudí nás primrazí. Pritom sa nejedná ani tak o nečakané zvriesknutie z tmy, ale skôr o pomalé budovanie desivej atmosféry.

Každý diel je ladený do série samostatných epizód. Trvajú cirka pätnásť minút, pavučina osudov sa splieta. Každou ďalšou minútou zúbožený divák vie, do akého temného pekla daná scéna smeruje, ale nevie (nechce) tomu zabrániť. Pritom nič nie je ľahšie ako vytiahnuť DVD z prehrávača. V duchu si šepkáte „Toto nechcem vidieť, toto nechcem vidieť“. No v skutočnosti nás dráždia veci ukryté v tme. Zahliadneme (často za chrbtom práve telefonujúcej budúcej obete) letmý zakrvavený tieň. Hrdina sa obráti hrôze zoči voči, alebo, v tom horšom prípade (resp. lepšom, hororoví masochisti), daná vec v poslednej sekunde odkráča za roh - takže pohľad na jej chýbajúcu spodnú čeľusť je ešte viac odďaľovaný. Až k neznesiteľnosti. Čo nemá ďaleko k psychickému mučeniu diváka, vnoreného do deja. Séria využíva najmodernejšiu techniku. Jej mátoženie (mobil vyzváňa sám od seba, televízia vysiela šum, svetlá nefungujú, prehrávanie CD sa zasekáva) predznamenáva zlovestný príchod bytostí.

Pre ságu sa stal typický nejednoduchý štýl rozprávania. Nevidíme úvod, odhaľovanie tajomstva, finále. Príbeh je rozprávaný po kapitolách, pričom čo kapitola, to postava. Ale pozor, poradie, v akom sú kapitoly zoradené, vôbec neznamená, že sú chronologicky radené. To, čo ste práve videli, sa mohlo kľudne odohrať aj niekoľko týždňov pred scénou, ktorú ste videli na začiatku. Príbeh skáče časom natoľko, že ak sú v jednej časti postavy po smrti, následne sa dej bez problémov presunie do obdobia, kedy ešte žili. Znie to komplikovane, ale už po pár reprízach sa javí byť zápletka skromná. Touto sviežou formou je nám vyrozprávaný príbeh okolo domu, jeho obyvateľov, ich obetí. Viac ako o celovečerný film sa jedná o snímku pozostávajúcu z poviedok, ktoré „náhodou“ na konci zacvaknú do seba. Pravda o minulosti stavby je nám odokrývaná neznesiteľne pomaly.

Pre sériu nebolo kľúčové ani tak obsadenie jednotlivých postáv (aj keď veeeľké Tošiove čierne oči na vás možno pozreli už aj z obalu nanuku, akurát ste vtedy ešte nevedeli, čo je to za malého štupľa), ale nájsť ten správny dom. Priemerný rodinný japonský dom s poschodím, šikmou strechou, nízkym podkrovím, plôtikom, ktorý sa dá so snahou prekročiť, trošku vŕzgajúcou bránkou a záhradou. A presne to je ono. Kto z nás by okolo podobnej stavby niekedy nekráčal? Netreba hneď afektovať (viď. sídlo Adamsovej famílie). Ak spomalíme krok, možno nám fantázia našepká, že počujeme mraučanie, ale mačka nikde, že k nám spoza stien doliehajú tlmené výkriky. Je to dom, do ktorého keby sme mali vstúpiť, už pred plotom by nás premkol chladný pocit najvnútornejšieho ohrozenia. Posteľ, sprcha, podkrovie, vstavané šatníky... aj tam sa odohrávajú kľúčové, riadne nechutné scény. Nepríjemný pocit z pozerania sa zväčšuje v prípade, že bývame v dome, ktorého minulosť nepoznáme (alebo nie sme prvým užívateľom).

Jednotlivé diely sa na seba ponášajú ako vajce vajcu. Keby ste sa ma spýtali, o čom bol napríklad druhý diel (celovečerný, nie televízny), tak – pri najlepšej vôli - len zabľabocem čosi o množstve nechutne strašidelných okamihov, malom Tošiovi, čiernej mačke, grganí, zlovestne vyzerajúcom dome a vlasatých ženách po štyroch zliezajúcich schodisko. Nalejme si čistého vína – séria pripomína viac náhrdelník remakeov, ako sequelov. Je otázne, či Šimizu dokáže prekročiť vlastný tieň a príde v budúcnosti s niečím novým.

Všetko sa to oficiálne začalo v roku 2000. Vtedy Šimizu nakrútil pre televíziu (resp. video) túto ponurosť o strašidelnom dome. Nízky rozpočet mal leví podiel na mraze, ktorý divákovi prebehol po tele. Jedným z vrcholných okamihov (i na Šimizua natoľko drsným, že ho už v žiadnej epizóde nezopakoval) bola scéna z telefónnej búdky ( „Narodilo sa vám dievčatko, gratulujem.“). Úspech si vyžiadal ešte v tom roku kontroverznú (opakuje desiatky minút z predchádzajúceho dielu) dvojku. Narastajúca popularita súrodencov ich otcovi ponúkla kurióznu možnosť nakrútiť filmy takpovediac nanovo (prvý aj druhý v roku 2003) a určené pre kino a s väčším rozpočtom (aj keď sa stále jedná o klubové a komorné príbehy). Druhá časť poteší aj kvôli scéne z pôrodnice a do popredia vstupuje filmársky štáb nakazený prekliatím. Následne prišla nie len ponuka z Hollywoodu nakrútiť remake vlastného filmu ale aj návrat na japonskú pôdu v šikmookej trojke. Na rok 2006 je oznámená premiéra americkej dvojky. Počítate správne, behom šiestich rokov sedem snímok s takmer identickou zápletkou. Šimizu v prestávkach nakrútil len dve snímky, z nich ani jedna (horory Tomie: Re-birth a Marebito) neurobila dieru do sveta.

Americký remake nemá divák japonských originálov dôvod chápať inak, ako Raimiho záujem predstaviť tento typ strachu prieberčivému americkému divákovi. Sam nalákal do Hollywoodu (len symbolicky, nakrúcalo sa v Japonsku) samotného Šimizua. Dal mu pätnásť miliónov dolárov a do hlavných úloh seriálovú Buffy a Billa Pullmana v kľúčovej úlohe učiteľa. Vyčítať tvrcom, že iba zopakovali čo už bolo povedané, je neférové. Tvorcovia chceli „len“ podať známy príbeh v atraktívnejšom háve (= americkí herci, anglický zvuk vrátane miestnych policajtov). Výsledok vôbec nie je zlý, ale odchovanca originálov nedokážu Kayako, jej manžel a šťastný synáčik Tošio dostať do svojej moci. Nevraviac o tom, že nedôjde na zmienku o saké ako o nápoji priaznivo reagujúcim na prítomnosť duchov.

Po pozretí akéhokoľvek dielu budete niekoľko dní mimo už z toho, že si večer budete musieť ísť umyť zuby. Ste dospelí, reálne zvažujúci ľudia s problémami v zamestnaní či súkromí, s nohami pevne na zemi... a predsa máte nepríjemný pocit vo chvíli, keď máte prejsť zo zhasnutej kúpelne tmavou chodbou do postele. Japonskí duchovia, na rozdiel od európskych casperov, majú hmotné telá a vedia - a chcú - fyzicky ubližovať. Pocit ohrozenia je teda väčší.

P.S. – Keby mal niekto problémy so „Šimizu“ namiesto „Shimizu“ a podobne, nech vie, že za tým nestojí moja neznalosť pôvodných japonských mien, ale rozhodnutie uvádzať ich vo fonetickom SLOVENSKOM zápise. Čím ďakujem Saše Pavelkovej: - )


tron

Sdilet

 
Související odkazy
· Ju-On (10.11.2004)
· Ju-on (22.08.2004)
· Takashi Shimizu interview (03.08.2004)
· Ju-On (20.12.2002)

· Více o Asijské filmy RSS kanál - téma Asijské filmy
· Novinky od tron


Nejčtenější články o Asijské filmy:
A Tale of Two Sisters

 

Možnosti

Vytisknout stránku  Vytisknout stránku

Poslat tento článek  Poslat tento článek


 

"Login" | Přihlásit/Vytvořit účet | 0 komentáře
Práhy
  
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.


(c) 2002-2010 studna.net, some rights reserved

Hosting nám zdarma poskytuje FLYWEB - děkujeme!