Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 104 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  
HalloweenJohn CarpenterSérie: HalloweenSlasher

USA
91 minut

    
trailer    web    imdb 

česky: Halloween
rok: 1978
režie: John Carpenter
scénář: John Carpenter (screenplay) and), Debra Hill (screenplay)
hrají: Donald Pleasence (Dr. Sam Loomis), Jamie Lee Curtis (Laurie Strode), Nancy Kyes (Annie Brackett (as Nancy Loomis), P.J. Soles (Lynda van der Klok), Charles Cyphers (Sheriff Leigh Brackett), Kyle Richards (Lindsey Wallace), Brian Andrews (Tommy Doyle), John Michael Graham (Bob Simms), Nancy Stephens (Marion Chambers), Arthur Malet (Graveyard Keeper)
produkce: Moustapha Akkad, Debra Hill, Kool Marder, Irwin Yablans, John Carpenter
hudba: John Carpenter
keywords: halloween, night, michael-myers, six-year-old, death, knife, stalking, psychiatrist, babysitting, high-school, stabbed-to-death, mask, car, murder, underage-drinking, low-budget-film, suburb, young-boy, slit-throat, car-theft, další...
titulky: hledat na OpenSubtitles.org
hits: 13441

Recenzoval chaos_device

Přidáno: 19. listopad 2002

Haddonfield, Illinois, 31. říjen 1963 – Halloween. Šestiletý Michael Myers se vrátil z koledy a kuchyňským nožem brutálně zavraždil svou starší sestru. Rodiče jej našli s prázdným pohledem v očích a nožem v ruce před domem.
 
Noc kdy se ON vrátil domů
30. říjen 1978 – předvečer Halloweenu. Michael Myers strávil pod dohledem doktora Loomise posledních 15 let v ústavu pro duševně choré. Doktor Loomis je přesvědčen o tom že Michael je člověk beznadějně posedlý zlem a má v úmyslu se postarat o to aby se nikdy nedostal na svobodu. Michael však tu noc prchá z léčebny a vydá se do Haddonfieldu. Začne pronásledovat tři mladé opatrovatelky dětí – přítelkyně Laurie, Annie a Lyndu. Doktor Loomis s pomocí místního šerifa pronásleduje Michaela ulicemi Haddonfieldu a doufá že se mu podaří jej zastavit dříve než Michael spáchá něco hrozného.
 
Halloween byl donedávna (do Záhady Blair Witch) komerčně nejúspěšnějším filmem všech dob – měřeno v poměru kolik film stál a kolik vydělal. Byl natočen za 320.000 dolarů a jenom v kinech vydělal 55 milionů dolarů, a to i přes strhující kritiky. Za jeho úspěchem stojí hlavně skvělá atmosféra filmu. Ve své době byl považován za jeden z nejnapínavějších filmů co byly kdy natočeny. Celou hodinu se v něm nic neděje a přesto to není nuda – máte pocit že se každou chvíli něco musí stát. Dnes je pro zkušeného fanouška hororů přirozeně mnohem těžší nechat se něčím podobným vyděsit, ale i tak si atmosféra Halloweenu zachovává neobyčejné kouzlo. Hodně jí pomáhá hudba, kterou mistrně vytvořil režisér filmu John Carpenter.
 
Nejlepší scéna: když se Michael dobývá do šatníku kam se ukryla Laurie. Tato klasická scéna byla později v horrorech mnohokrát znovu použita a nejspíš také ještě párkrát bude.
 
Poznámka k české dostupnosti: u nás šel film na začátku 90. let do videopůjčoven. Tato verze je bohužel předělená pro televizi, takže obraz je protažený do výšky a kromě této deformace je jeho kvalita opravdu mizerná. Pokud je mi známo, není u nás Halloween v distribuci na DVD. Pokud jej chcete, nezbývá než koupit jej přes internet v zahraničí – na druhou stranu na tom můžete díky našim cenám DVD dost ušetřit a také si můžete rovnou sehnat speciální TV edici, která je o 10 minut delší než původní verze z kina.
 
Nakonec jsem připravil malý přehled všech Halloween filmů s rokem jejich vzniku pro ty, kteří v sérii mají stejný zmatek jako jsem měl ještě donedávna já:
 

  • Halloween (1978)
  • Halloween II (1981)
  • Halloween III: Season of the With (1983) – bez MM, s celou sérií má společný pouze název
  • Halloween IV: The Return of Michael Myers (1988)
  • Halloween V: The Revenge of Michael Myers (1989)
  • Halloween VI: The Curse of Michael Myers (1995) – také jako Halloween 666
  • Halloween H20: 20 years later (1998)
  • Halloween: Ressurection (2002)



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.
Recenzoval JohnnyD

Přidáno: 03. březen 2005

Neviem ako začať, je ťažké povedať na začiatok recenzie niečo, čo by o tomto filme povedalo najviac. Azda bude stačiť to, že je to podľa väčšiny ľudí prvý exemplár horrorového subžánru- teenegerska vyvražďovačka, ktorý možno lepšie poznáte pod výstižne znejúcim anglickým názvom slasher. Áno, v súčasnosti väčšina slasherov je v štýle slash sem, slash tam, vražda sem, vražda tam, ale aby sme pochopili, ako k tomu došlo, musíme sa pozrieť do minulosti, ku koreňom žánru. Prvý Halloween má málo spoločného so súčasným slasherom a vidieť to, aj ak ho porovnáte napríklad s filmom Halloween: Resurrection. Niektoré klišé žánru sa tam dostali pravdepodobne nedopatrením alebo nepochopením filmu. Každopádne k tomu sa vyjadrím neskôr a úvodným odsekom som chcel povedať iba to, že vďaka tomuto filmu tu máme horrory ako Friday the 13th, či Nightmare on Elm Street v takej podobe, v akej ich poznáme.

Dej príbehu je jednoduchý a nechtiac asi aj príčina istej „tuposti“ väčšiny slasherov. Príbeh sa začína v deň amerického sviatku Halloween v roku 1963 v meste Haddonfield, Illinois. Kamera berie akýsi dom a v pozadí počuť hlasy detí a ich halloweenskych kolied. Kamera sa dá do pohybu a po chvíli vytušíme, že kamera berie pohľad nejakej osoby. V pozadí hrá „uši píliaca“ hudba na vysokých tónoch, ktorá presne vystihuje danú situáciu a pripravuje nám tú správnu atmosféru. Osoba sleduje dievča ako sa bozkáva so svojim chlapcom, pomaly sa zakradne do domu, počká, kým chlapec odíde a vyberie sa za dievčaťom hore, pravdepodobne do jej izby. Medzitým si stihne nasadiť masku a vyberie nôž. Osoba dobodá dievča, ktoré stihne iba nejasne kričať niečo v zmysle „Nie Michael, nie!“ Osoba sa po vražde vyberie dole schodmi a zastane až pred domom. Tam sa to všetko odhalí. Tá osoba je malý 6-ročný chlapec Michael, ktorý práve zavraždil svoju sestru Judith. Rodičia (alebo iba náhodní okoloidúci) nedokážu pochopiť prítomnosť noža v chlapcovej ruke.

Michaela odvezú do štátnej psychiatrickej liečebne, kde sa ho ujme psychiater Sam Loomis (Donald Pleasence). Ten žiada, aby bol malý Michael navždy uzavretý pred svetom v psychiatrickej liečebni s tými najväčšími bezpečnostnými opatreniami. Riaditeľ zariadenia ho odmietne poslúchnuť a odporučí Loomisovi, aby sa vzdal prípadu. Ten zo strachu pred tým, čo by Michael mohol vyviesť, návrh odmietne a ostáva pri svojom pacientovi, ktorý sa celým menom volá Michael Audrey Myers (i keď svet ho pozná iba ako Michael Myers). 15 rokov potom má byť Michael prevezený na súd, keďže dovŕšil 21 rokov. Loomis sa na túto udalosť pripravil veľkým množstvom liekov, aby Michaela uviedol do stavu bezvedomia. Lenže keď dorazí k liečebni, niečo nie je v poriadku: pacienti behajú po okolí a z vonku číha strach, Michael ušiel. Ten sa vrátil do svojho rodného Haddonfieldu. Tam si vyhliadol partiu študentiek, ktoré si zarábajú babysittingom. Z nich si vyberie mladú Laurie Strode (Jamie Lee Curtis), ktorú začne prenasledovať a nočná mora môže začať ...

Tu sú slávne slová, ktoré sa nesú celou halloweenskou sériou a ktoré azda o Michaelovi povedia najviac (pre väčšiu presnosť v originálnom znení; bez dabingu :-)):
„I met him, fifteen years ago. I was told there was nothing left. No reason, no conscience, no understanding; even the most rudimentary sense of life or death, good or evil, right or wrong. I met this six years old child, with this blind, pale, emotionless face and, the blackest eyes... the DEVIL'S EYES! I spent eight years trying to reach him, and then another seven trying to keep him locked up for I realized what was living behind that boy's eyes was purely and simply ... EVIL.“

Režisérom filmu je dnes už veterán, ale vtedy iba neskúsený a hlavne neznámy John Carpenter. Za celým projektom stojí on, jeho priateľka Debra Hill, Carpenterov dvorný spolupracovník Tommy Lee Wallace (režisér „Carpenterových“ pokračovaní: Halloween 3: Season of Witch, Vampires 2: Los Muertos) a producenti Moustapha Akkad a Irwin Yablans. Carpenter v Európe prezentoval svoj nezávislý film Assault on Precinct 13 (nedávno sa dočkal remaku) a po Európe ho sprevádzal producent Irwin Yablans. Nápad na film sa zrodil práve v Yablansovej hlave, ale to bol len námet na film, kde by záhadný vrah vraždil počas jednej noci babysitterky. Carpentera námet dostal a rozhodol sa, že do toho pôjde. Carpenter sa tu zoznámil aj s bohatým filmovým fanúšikom Moustaphom Akkadom. Keďže aj Akkadovi sa nápad na film zapáčil, rozhodol sa, že bude sponzorovať tento projekt.

Carpenter sa spolu s Hillovou pustil do písania scenára, Hillová písala „ženskú časť postáv“ a Carpenter to ostatné. Za 3 týždne bol hotový scenár. Carpenter dej zakomponoval do prostredia malého mesta a na sviatok Halloween. Scenár obsahuje pár dobre ukrytých vtipov, alebo lepšie povedané, odkazov na iné filmy, či už priamo: The Thing v TV (Carpenter neskôr nakrútil remake tohto filmu), či nepriamo: postava doktora Sama Loomisa je nazvaná po postave z kultového thrilleru Alfreda Hitchcocka Psycho. Ostatné námety Carpenter čerpal zo svojho okolia: názov města Haddonfield je rodiskom Debry Hillovej (až na ten rozdiel, že v skutočnosti sa mesto nachádza v New Jersey a nie v Illinois), názvy ulíc sú naopak podľa Carpenterovho rodiska Bowling Green, meno Laurie Strode je meno jeho bývalej priateľky (žeby jej tým niečo chcel naznačiť :-)) a asi to najdôležitejšie, meno Michael Myers je meno distribútora, ktorého stretli v Európe (určite im bol veľmi vďačný).

Carpenter prehovoril Yablansa, aby mu zveril finálny strih a prenechal 10% zo zisku. Získal 320 000 USD od Akkada. Teraz, keď si myslel, že najťažšie je za ním, prišiel najdôležitejší okamih, výber masky pre Michaela. Doteraz asi v žiadnom filme nebola braná prítomnosť masky na vrahovej tvári tak, ako v tomto filme (ak nepočítame Texas Chainsaw Massacre, kde to bolo predsa len o niečom inom ...). Pôvodná verzia bola taká, že vrah bude nosiť masku s podobizňou klauna (neviem, čo sa stalo s tým návrhom, ale mohla by to byť maska na Michaelovej tvári v úvode filmu). O finálnu verziu sa postaral Tommy Lee Wallace. Ten našiel v jednom obchode masku kapitána Kirka zo seriálu Star Trek, nasprejoval ju na bielo a nožnicami zväčšil otvory na oči. A tak vznikla jedna z najslávnejších (najstrašidelnejších, najcool ...) masiek histórii filmu vôbec.

I keď pri horroroch sa na hercov nekladie najväčšia zodpovednosť, pri nezávislom filme ako Halloween to bolo v tom čase inak. Film potreboval hviezdu, aby nahnal ľudí do kín a zarobil si na seba (v súčasnosti už netreba hviezdu, stačí rapper, že :-)). Carpenter uvažoval, že rolu Loomisa si zahrá Christopher Lee, ale musel sa zmieriť z realitou a rozhodol sa pre Donalda Pleasencea (najlepšie platený herec filmu a to dostal mizerných 10 000 USD). Ten bol známy tým, že role takmer nikdy neodmieta a často to aj tak dopadlo (na konte má vyše 150 filmov). Nuž, keďže Pleasence mal na konte aj niekoľko úspešných filmov, tak Carpenter ho o rolu požiadal. Ten na začiatku odmietal, ale ako sa na neho patrí, tak ju prijal. Druhá dôležitá rola bola Laurie Strode. Carpenter mal vysnívanú Annie Lockhart, známu z klasického filmu Lassie. Tej sa však žáner nepáčil, a tak to odmietla a Carpenter bol donútený prijať neskúsenú Jamie Lee Curtis. Jamie Lee je dcéra Tonyho Curtisa (Niekto to rád horúce) a Janet Leigh (Psycho, zahrala si aj malú rolu vo filme Halloween H20). Carpenter sa uspokojoval tým, že nejaké tie herecké gény zdediť musela a že kričať vie azda po maminke. Postavu Michaela hral Nick Castle (v súčasnosti režisér a syn Nicka Castla, taktiež režiséra), lenže niekedy ho zastupoval aj Carpenter (ktorý „hral“ aj hlas v telefóne) a v slávnej šatníkovej scéne ho hral Tommy Lee Wallace.

Rozpočet umožňoval maximálne trojtýždňové nakrúcanie (točilo sa 22 dní), a tak sa museli autori ponáhľať. Natáčalo sa na jar v Pasadene a atmosféru jesene docielili, až keď porozhadzovali po okolí natrhané listy. Čas im nedovoľoval pomalé nakrúcanie, a tak sa Carpenter rozhodol zostaviť stupnicu strachu, ktorú ukazoval hercom aby vedeli, kde sa nachádzajú. Myersov dom si požičali od cirkvi. Ten dom bol v otrasnom stave, prakticky v takom, v akom ho poznáme z väčšiny filmu (schátralé drevá poukladané na seba do tvaru domu :-)). Keďže začiatok filmu sa odohráva v pomerne zachovalom dome, filmári dom nastriekali na bielo, aby vyzeral ako-tak k svetu. Autá a deti si požičiavali od známych. Pravdaže niekedy to nešlo ani tak (napríklad úvodná vražedná scéna; tie ruky sú ruky Debry Hill). Zaujímavosťou je, že scéna kde je Annie v práčovni a Michael ju sleduje, sa nakrúcala na dvoch rôznych miestach: samotná scéna v práčovni bola nakrútená v Hollywoode a okolie a to ostatné bolo nakrútené na mieste nakrúcania.

Filmom sa nesie jeden z najznámejších hudobných motívov filmovej histórie, stará známa „Halloween theme“. Hudbu zložil samotný režisér filmu John Carpenter za 10 dní. Carpenter nahral hudbu s The Bowling Green Symphony Orchestra. Takýto orchester nikdy neexistoval a je to len Carpenterov výmysel nazvaný po jeho rodnom meste. Hudbu v skutočnosti nahral so svojimi priateľmi sám. Hudba vyšla na nosičoch 2 krát: prvý krát ako krátky album, kde sa nachádza 11 skladieb, ktoré sa však v menších úpravách opakujú, čiže v skutočnosti sú tam len asi 4-5 skladby; druhý krát album vyšiel vo výročnom vydaní: Halloween 20th Anniversary Special Edition, kde sa nachádzajú aj pôvodné dialógy z filmu a spolu sa na albume nachádza 28 skladieb. Carpenter zložil skvelý soundtrack, ktorý je spolu s Psychom a Jaws bezpochyby najznámejšou horrorovou hudbou. Tak primitívne a zároveň tak strašidelné. Dokonca sa rozpráva taká príhoda, že keď Carpenter ukázal pracovnú verziu (bez hudby) producentom, tak ich nudila, ale keď k nim prišiel s finálnou verziou (s hudbou), tak si film zamilovali.

A tak keď bol film hotový, mohol zaútočiť na kiná ako Michael na svoje obete a s rovnakou úspešnosťou sa stal hitom a kultom zároveň. Zarobil niečo vyše 65 miliónov USD a nakrútilo sa sedem pokračovaní (práve sa nakrúca ďalšie). Za druhým filmom stojí ešte Carpenter, tentoraz iba ako spoluscenárista, réžia: Rick Rosenthal (Halloween 8, Birds 2) a tretí diel Carpenter odprodukoval (réžia Tommy Lee Wallace). Ten sa však stretol s veľmi zlými ohlasmi, keďže tam nevystupoval Michael a dej sa odklonil k neuveriteľne stupídnemu príbehu o výrobcovi hračiek. Diely 4, 5, 6 sú už bez prítomnosti Carpentera a rútia sa do neuveriteľného finále v Halloweene 6, ktorý znechutí asi každého fanúšika série (Curse of Thorn). Film do reality vrátil až Steve Miner (Friday the 13th 2, 3, Lake Placid) s filmom Halloween H20, kde sa vrátila aj Jamie Lee Curtis, ktorá v sérii chýbala od druhého dielu. Radosť však netrvala dlho a režisér dvojky Rick Rosenthal zvysoka zhodil Halloween a nielenže potupil vynikajúci Halloween H20, ale hlavne sériu poslal do močiara plného tuctových vyvražďovačiek bez deja, ale hlavne so „sympatickými“ rappermi (Busta(rd) Rhymes). Teraz sa pripravuje deviatka a ja osobne už v zázrak ani nedúfam, po tom, čo Rosenthal vyviedol v úvode osmičky.

Ale poďme už k samotnej recenzii filmu. Asi najväčší základ horrorových filmov by mala byť jeho atmosféra. Tu to platí úplne. Carpenter mal malý rozpočet, a tak nemohol vsadiť na gore efekty (koniec koncov, ak budete film pozorne sledovať, vo filme nie je ani kvapka krvi), preto musel vsadiť na atmosféru. Bolo to však riskantné, lebo ak sa to nevydarí, bude z toho iba nudný film bez krvi. Celým filmom sa nesie atmosféra, že „nás“ niekto sleduje. Človek pred obrazovkou podvedome dostane strach, že ho niekto sleduje a on nemôže nič urobiť a zlo sa približuje a berie si okolie. Práve toto je jadrom príbehu a vraždy sa konajú iba na začiatku a na konci (asi najväčší odklon súčasných slasherov). Atmosféru umocňuje aj precízna robota filmárov, keďže môžeme podrobne sledovať pomalé stmievanie a tým sa film stáva reálnejším, keďže akoby sa čas nemenil a plynul priamo s minutážou filmu (reality show?). Strašidelnú atmosféru podporujú aj samotné vraždy, ktoré buď vidíme z pohľadu vraha, alebo z pohľadu „okoloidúceho diváka“ cez zarosené sklo auta, cez telefón, alebo mŕtvola, ktorú Loomis ani nenájde a my ju máme možnosť „nájsť“ ako prví. A to nehovorím o tom, aké napätie vyvoláva Michaelove sledovanie a čakanie na to, kedy zasiahne.

Carpenterova réžia je asi to najzaujímavejšie na tomto filme, či si už vezmeme spôsob nakrútenia vrážd (ktorý som spomínal v odseku hore) alebo ostatné časti réžie. To sú hlavne zábery snímania Michaela. Toho kamera sníma iba v maske, alebo sa mu ani nedíva do tváre (až na jednu sekundovú scénu odhalenia tváre). Najzaujímavejšie sú scény, keď kamera je vlastne pohľad Michaela a dej vnímame „očami vraha“. Samotný Michael sa nachádza vo veľkej časti filmu, kde je iba ako pozorovateľ. Väčšinou je to iba biela machuľa v pozadí. Kamera sleduje postavy, ako riešia svoje problémy a v pozadí jemne berie Michaela. Práve tento spôsob réžie v divákoch vyvoláva pocit bezmocnosti proti vrahovi, človek ktorý pozerá film, nemá možnosť upozorniť budúce obete, čo sa deje. Podľa môjho názoru je práve tento pocit najväčší „vyvolávateľ“ strachu a ak je vo filme zastúpený, tak film je aj zaujímavý (=strašidelný). Takýto istý potenciál majú napríklad aj filmy o upíroch a vlkolakoch, ktoré však väčšinou nevyužívajú tento pocit (pocit beznádeje proti všemohúcim upírom, vlkolakom), a tak sa z nich často stávajú braky, ktoré sa v poslednom čase ani poriadne nenakrúcajú (prednosť sa dáva iným, strašidelnejším alebo aspoň zábavnejším subžánrom). Ale o tom tu teraz hovoriť nebudem.

Nechal som sa trochu uniesť, ale poďme späť k Halloweenu. O hudbe sa vyjadrovať nebudem, to som už spomínal, tak poďme na scenár. Tu budú smerovať asi moje prvé mínusy pre film (ktorých koniec koncov nie je až tak veľa). Scenár, ako som už spomínal, písal Carpenter spolu s Debrou Hill. Časť Debry Hill- dievčenské dialógy sú realistické a skvelo zvládnuté. No, ale to čo príroda Carpenterovi nadelila pri réžii, mu zase ubrala pri písaní scenárov. Carpenterova časť by sa dala rozdeliť ešte na ďalšie 2 diely a to: 1) dej, 2) „mužské“ dialógy. Čo sa týka deja, je jednoduchý, ale samotný deň 31. 10. 1978 je rozpísaný dopodrobna a vyvoláva pomaly gradujúci pocit strachu, čo Carpenter umocnil aj pri precíznej réžii. Dej je akoby zložený z výstrižkov z novín (malý chlapec zabil svoju sestru, psychopat ušiel z blázinca, neznámy šialenec terorizoval študentky), čo Carpenter spojil a vytvoril menej reálny, ale vzhľadom k ostatným slasherom paradoxne jeden z najrealistickejších príbehov. Problém nastáva pri mužských dialógoch, tam Carpenter skĺzava k béčkovým hrdinským (akčným) filmom. Napríklad Loomisove hlášky sú jednoduché a dosť nerealistické, ktoré reprezentuje aj citácia, ktorú som napísal hore. Slová spolu znejú skvelo, avšak v reálnom živote by to asi nikto tak nepovedal (možno nejaký videomaniak). Každopádne, takéto veci som si všimol až pri niektorom ďalšom pozeraní filmu, čiže na prvý krát som si nič také nevšimol.

Pomerne dôležitou súčasťou filmu sú aj herci. Jednoznačne kráľovnou (a v budúcnosti nielen vrieskajúcou) ostáva Jamie Lee Curtis. Tá zahrala svoju postavu Laurie realisticky a tie záverečné scény plné kriku a plaču, tak tie som jej zožral aj s navijakom. Rovnako dobre zahrali aj jej kamarátky (čo treba oceniť je to, že za aký plat hrali a ako to dopadlo; Jamie Lee Curtis mala napríklad plat 8 000 USD, ak si vezmeme aké platy majú herci jej kalibru v súčasnosti ...). O niečo horšie dopadol predstaviteľ doktora Loomisa Donald Pleasence, k čomu sa pridali aj „comicsové hlášky“ jeho postavy. Každopádne bol asi to najlepšie, čo mohli tvorcovia získať a celkovo to funguje.

Na začiatku recenzie som povedal, že Halloween je prvý slasher v histórii. Každopádne dá sa polemizovať, ale je to asi tak. Niektorí označujú za prvý slasher Texas Chainsaw Massacre, ale ako niekto na internete pekne povedal, v TCM sme my cudzincami v ich svete, ale v slasheroch sú oni cudzinci v našom svete, ale aj keď si to nemyslíte, tak musíte uznať, že Halloween ovplyvnil slasher najvýraznejšie. Jedným z klišé slasherov je aj otvorený koniec, pričom podľa môjho názoru k tomu došlo nedopatrením, alebo nepochopením záveru Halloweenu. Ak si všimnete Carpenterovu filmografiu, všimnete si, že často využíva nie otvorené ale zlé, nehollywoodske konce (spomeňte si napríklad na koniec jeho sci-fi Útek z L.A.). A to, že Michael film prežil, ako prežil, nenaznačuje, že tešte sa na pokračovanie, ale že život je už raz taký a že zlo nezničíme, ale je ťažké o tom hovoriť, keď dnes tu máme Halloween: Resurrection, ktorý pôsobí presne naopak. Ďalším výrazným klišé je aj to, že dej sa krúti okolo nejakého času (Halloween, Piatok 13), miesta (Elm Street, Kemp Crystal Lake), či osoby (Laurie Strode, Sidney Prescott), čo sa však môže vypomstiť (a aj sa vypomstilo), keď herečka odmietne hrať v ďalšom filme, alebo keď sa zhodou okolností pravidelne vraždí iba v nejaký deň (Halloween), tak to vyznie trápne. Pravdaže, nebudem tu rozkecávať to, že Michael Myers je prototyp súčasného vraha v slasheroch, to hádam uzná každý. Každopádne Halloween načrtol kostru príbehu, v ktorom je vrah v maske a vraždí nevinné obete v pubertálnom veku a to ostatné dorobili iné filmy, taktiež základy slasheru (napríklad Friday the 13th, či Nightmare on Elm Street). Koniec koncov to, ako Halloween ovplyvnil horror, môžeme vidieť napríklad aj na niektorých súčasných slasheroch, ktoré bezostyšne kopírujú tento kult (otrasná kópia Halloweenu, Valentine).

Čo by som povedal na záver, všetko je asi obsiahnuté v hodnotení (i film, i kultovosť). To, čo som vytýkal filmu, sú nepatrné chybičky, ktoré som odhalil až pri nekonečnom pozeraní tohto filmu. Podľa mňa jeden z top horrorov vôbec a jeden z mála horrorov, pri ktorých sa bojím aj pri ďalšom pozeraní (ale to je asi len moje osobné psychické narušenie :-)). Halloween je po remeselnej stránke na 100 % zvládnutý film a funguje aj takmer 30 rokov po jeho vzniku, čo sa nedá povedať o všetkých filmoch. Tento film si treba ceniť, nielen preto, aký je skvelý, ale hlavne pre to, čo nám priniesol, nový žáner, ktorý dlhé roky ovládal horrorovú scénu (a možno ešte ovláda).

Pár drobností na záver:

Po prvé: film u nás vyšiel v českej verzii, v ktorej sa nechcene prepašovali aj niektoré zaujímavé okamihy. Napríklad v origináli Michaela volajú The Shape (preložiť by sa dalo ako objekt, útvar, postava, ale aj ako fantóm a s dejom by fungoval aj ten „útvar“) no a do češtiny to prekladatelia preložili ako „bubák“. :-) Myslím, že v Halloweene H20 to už mierne poopravili a detinské pomenovanie „bubák“ sa tam už nenachádza (často sa používa aj slovo HE, čiže ON).

Po druhé: vo filme, ako som spomínal, nie je ani kvapka krvi, aj keď sa zdá, že áno, tak pravdepodobne to tak nie je. Zdá sa to pri vražde, ktorú Loomis neobjaví, ale ak som dobre videl, to nie je krv, ale červená šatka. Nuž o tom sa dá polemizovať, lebo je to len veľmi malý objekt a kľudne sa môžem mýliť, ale i tak je Halloween fakt kóšer horror a žiadne krvavé orgie nečakajte.

Po tretie: Ak budete niekedy počuť meno Mike Myers, s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde o nášho milovaného psychopata, ale o amerického komika (Shrek 1, 2; Austin Powers 1, 2, 3; Wayne’s World 1, 2).

Top z filmu: Keď som pri mojej prvej recenzii (zhodou okolností Halloween H20) rozmýšľal, čo dám na záver, zvolil som rubriku „Top z filmu“ miesto „Najlepšia scéna“. To preto, lebo niekedy vo filme ma nezaujme scéna ale niečo iné (herci, hudba, vizuálna stránka filmu ...). Nuž, a tak teraz mi nezostáva nič iné, ako vynechať kultové scény, ako napríklad tá v šatníku, vraždu v aute, alebo Michaelovu „premiéru“, a na prvé miesto umiestniť jeho cool masku. Michael Myers má v horrore veľkú konkurenciu, v takej oblasti ako je image (či už pri vrahoch ako Jason Voorhees, Freddy Krueger, alebo Pinhead), ale u mňa s dosť veľkým náskokom vyhráva. Ku maske sa pravdaže pridáva aj pomalá chôdza a povestná mlčanlivosť (neviem si predstaviť nič strašidelnejšieho, ako osobu bez výrazu tváre, bez slov, kráčajúcu pomalou chôdzou ku mne s veľkým nožom v ruke). Michael Myers 4ever!

PS: Možno Vás prekvapuje dĺžka tejto recenzie (a musím sa priznať, že aj mňa), ale tieto slová píšem s tušením, že o filme som ešte niečo zabudol povedať. Keď som recenziu písal, netušil som, že to až tak narastie a písal som čo ma napadlo o tomto filme. Nechcem spackať recenziu jedného z mojich najobľúbenejších hororov (a možno aj najobľúbenejšieho) a dúfam, že sa tak ani nestalo. Hádam som Vás neunudil k smrti. :-)



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.