Stredoškoláci Arnie Cunningham a Dennis (Keith Gordon a John Stockwell) si plávajú naprieč mladíckym životom. Chcú dievčatá, ale dievčatá nechcú ich (a ak áno, tak nie tie, ktoré chcú oni), chodia na brigády, aby si v piatok večer mohli skočiť do kina a v školskej dielni ich šikanujú svalnatejší spolužiaci. Jedného dňa Arnie objaví vrak kedysi nádherného vozidla. Volá sa Christine a kúpi ju od šialenca, ktorého brat (a bratova päťročná dcéra) sa v tomto vysoko pravdepodobne prekliatom vozidle, udusili. Časom začína spolužiak na Arniem pozorovať zmenu. Zbavil sa okuliarov, je arogantnejší a medzi seba a vynovenú, milovanú a milujúcu Christine nikoho nepustí. A potom začne žiarlivé auto po nociach vraždiť ľudí, ktorých Arnie nemá rád...
Filmy podľa hororov Stephena Kinga skončia v tom lepšom prípade ako Kukuričné deti a Cintorín zvieratiek, v tom horšom ako Sleepwalkers. V žiadnom prípade sa nejedná o vyložene vydarené horory. To, prečo je tomu tak, tu teraz riešiť nebudeme (aj tak by sme sa k ničomu rozumnému nedopracovali). V roku 1983 na to ale išli v Columbii Pictures na úrovni: na post režiséra ďalšieho kingovského hororu najali ikonu žánru, Johna Carpentera. Snímky Halloween a Vec hovoria samé za seba. Bohužiaľ, u Carpentera v tom čase už začalo dochádzať k... únave materiálu a časom sa dopracoval až k Mestečku prekliatych detí a Duchom Marsu. Christine rozhodne nie je najlepším (ani jedným z najlepších) Johnovým filmom. Možno za to môže už samotný námet. Neviem, či je vraždiace auto zaujímavý nápad, mňa osobne príliš neoslovil už ani v polozabudnutej knižnej predlohe, každopádne vo filme to akosi nefunguje.
Už preto, že na snímke sa začína prejavovať režisérova senilita a pachuť béčkarskej tvorby (mená ako Harry Dean Stanton a Alexandra Paulová hovoria za dosť). Režisér, ktorý s Alanom Howarthom zároveň zložil hudbu, však nezačína zle! Motorovým olejom poliata atmosféra 50. a 70. rokov má niečo do seba. Snímka začína skvelou pesničkou, ktorú o pár rokov neskôr tak pôsobivo hrali do ucha Arnoldovi Schwarzeneggerovi v Terminátorovi 2 (veď viete, ktorú). Problém filmu je len v tom, že je o veľa veciach. Láska? Školské šikanovanie? Nezhody s rodičmi, neschopných si pripustiť, že starne nielen ich syn, ale tým pádom i oni? Nachádzanie si miesto v dospelej spoločnosti? Robí si z nás Carpenter srandu, alebo len scenárista nevedel písať filmové scenáre a John sa mu to hanbil povedať? V neposlednom rade je problém už v tom, že nevieme, kto je hrdinom snímky. Ak okuliarnatý Cunningham, tak máme problém, lebo je vrcholom nafúkanej nesympatickosti. Ak jeho priateľ futbalista, tak na tom ale nie sme o nič lepšie. Spod dažďa pod odkvap.
Napriek tomu to s Christine nie je zase až také zlé. Hoci naozaj nepatrí k tomu, čím by sa mal Carpenter chváliť, nie je to ani taký omyl kinematografie, ako jeho tvorba rokov deväťdesiatych. Je to len nudný kvázi horor, ktorý ocenia pravdepodobne iba milovníci rocku. A prvých áut. Ja som mal Škodu 100.
Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář. K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky. Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.
