Keď sa povie meno Wes Craven, mnohým napadne názov Nightmare on Elm Street. Ako každý uzná, jedná sa o jeho najúspešnejší film. No po zhliadnutí Ľudí spod schodov si budem s jeho menom spájať aj tento klenot.
Aj keď je možné, že ste sa s týmto filmom stretli, verím, že existujú aj takí, čo nie. Preto sa pokúsim povedať, čo to z deja bez väčších spoilerov.
Malý černošský chlapec, prezývaný Fool (Fool=Blázon - pre tých, ktorí nemali dobré známky z angličtiny), býva zo svojou sestrou a matkou v ghette. Jeho matka umiera na rakovinu a ešte k tomu majú problémy s peniazmi. Nemajú totiž ako zaplatiť za nájom a preto budú čoskoro vyhodení na ulicu. Jedného dna navrhne priateľ Foolovej sestry - Leroy (Ving Rhames) - aby mu pomohol vlámať sa k miestnym boháčom a tak získať peniaze nielen na nájom, ale aj na matkinu operáciu. Fool najprv váha, no neskôr sa rozhodne Leroyovi pomôcť. Keď sa na druhý deň vydajú do domu spolu s Leroyovým kamarátom Spencerom, na vlastnej koži zistia, že s obyvateľmi domu nie je čosi v poriadku. Okrem toho, že sú to totálni magori, niečo sa nachádza v ich pivnici pod schodmi (odtiaľ názov filmu). Blázna a ostatných tak čaká noc na ktorú len tak nezabudnú.
Jeden z dôvodov, prečo by ste si mali film pozrieť, je okrem skvelého scenára, jeho atmosféra. Na obrazovke sa stále niečo deje, ani chvíľu sa nebudete nudiť. Okrem manželov, ktorí v dome bývajú, je tu aj ich štvornohý domáci maznáčik, ktorý okrem toho, že je nonstop nasraný, popreháňa Blázna a ostatných v spleti chodieb za stenami domu.
Čo sa týka hlavných predstaviteľov, Brandon Quintin Adams ako Fool podáva na svoj vek celkom sympatický výkon (hlavne keď je zvykom, že afroamerickí herci zvyknú svojimi výkonmi znechutiť aj nádejný film). Ving Rhames ako Leroy a A.J. Langer ako Alice sú priemer, no herci ktorí strhávajú na seba najviac pozornosti svojím výkonom sú jednoznačne predstavitelia manželov Wendy Robie a Everett McGill. Hlavne McGill je presvedčivý a žeriete mu to aj s navijakom. Teda aspoň ja áno.
Aby som nezabudol na tých, ktorí očakávajú ako je na tom People Under the Stairs s krvou. Nie je jej veľa. Verte mi či nie, ale krv v tomto filme nie je to hlavné. Dôležitá je tu práve už spomenutá atmosféra a humor. Ak sa pýtate prečo sem pletiem humor, tak to bude tým, ako sa dá People Under the Stairs charakterizovať. Ľudia spod schodov sú totiž veľmi zábavná úchylarňa s hororovými prvkami. Pod pojmom humor nemyslím trápne pubertálne či iné vtipy známe z iných hororových komédií. Myslím tým humor, ktorí u niektorých ľudí spôsobuje sledovanie úchylností (napríklad väčšina návštevníkov Studny).
Keď sa mám rozhodnúť, koľko bodov filmu dám, nebude to ľahké. Na jednej strane je tu humor, napätie, atmosféra a na diváka príjemne pôsobiaca úchylnosť hlavných postáv, na strane druhej je príliš nepodarený koniec, ktorý pôsobí k zvyšku filmu ako päsť na oko. Keďže u mňa pozitíva prevažujú, dám sedem bodov. A to kvôli koncu a kvôli tomu, že existujú aj lepšie filmy. Moja rada na záver: ak si chcete pozrieť jeden z lepších Cravenových filmov a popritom si chcete pri televízory oddýchnuť a zabaviť sa, požičanie filmu alebo jeho kúpa nebude rozhodne šliapnutie do veľkého hnedého.
Ja si ho idem pustiť ešte raz. No a okrem toho si asi budem dávať pozor na nášho domovníka. Možno aj on ukrýva niečo u seba v pivnici.
Top z filmu: Tí čo film už videli, budú určite súhlasiť s tým, že najlepšia na filme je pasáž, kde po dome pobieha manžel v sado-maso obleku a s brokovnicou. Tak si totiž predstavujem aj niektorých adminov na Studni:-) (Was a joke...)
