Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 34 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  
From HellKillersKomiksMainstreamThriller

USA
122 minut

    
trailer    web    imdb 

česky: Z pekla
rok: 2001
režie: Albert Hughes (as The Hughes Brothers), Allen Hughes (as The Hughes Brothers)
scénář: Alan Moore (graphic novel) and), Eddie Campbell (graphic novel), Terry Hayes (screenplay) and), Rafael Yglesias (screenplay)
hrají: Johnny Depp (Inspector Frederick Abberline), Heather Graham (Mary Kelly), Ian Holm (Sir William Gull), Robbie Coltrane (Sergeant Peter Godley), Ian Richardson (Sir Charles Warren), Jason Flemyng (Netley, the Coachman), Katrin Cartlidge (Dark Annie Chapman), Terence Harvey (Benjamin 'Ben' Kidney), Susan Lynch (Liz Stride), Paul Rhys (Dr. Ferral)
produkce: Thomas M. Hammel, Jane Hamsher, Albert Hughes, Allen Hughes, Don Murphy
hudba: Trevor Jones
keywords: prostitute, jack-the-ripper, inspector, murder, police, psychic, opium, conspiracy, freemason, serial-killer, absinthe, running, hell, victorian-era, drinking, detective, clairvoyant, ireland, jezebel, monarchy, další...
titulky: hledat na OpenSubtitles.org
hits: 10479

Recenzoval Ivan Kučera

Přidáno: 13. duben 2006

„Keď sa ľudia obzrú, zistia, že som stál na začiatku dvadsiateho storočia.“

Alan Moore, autor komiksového románu Z pekla (From Hell) má zásadný podiel na tom, že komiks prestal byť chápaný ako podradná teenagerská záležitosť (V for Vendetta, Swamp Thing, Top 10, Watchmen). Ukázal, že môže mať stovky strán a stať sa plnohodnotnou súčasťou kvalitnej domácej knihovničky. Jeho sondu do viktoriánskeho Londýna zmietajúceho sa medzi devätnástym a dvadsiatym storočím (doba temnoty a mystiky, ale zároveň prebúdzajúcej sa vedy) mu pomohol čierno-bielo zhmotniť Eddie Campbell (Bacchus, Alec). Ich „Melodráma o šestnástich častiach“ je natoľko prepracovaná, že slová „literatúra faktu“ nie sú ďaleko od pravdy. Okrem štrnástich kapitol publikácia obsahuje aj mapy a faktografické dodatky nie len ku jednotlivým kapitolám, ale ku KAŽDEJ strane KAŽDEJ kapitoly. Moore sa pozerá na situáciu tak všeobecne, až nevieme, kde končia obecne známe fakty, kde začína jemná mystifikácia, nekonečná fantázia. Moore dáva Jacka do spojitosti nie len s Hitlerovým počatím, ale aj Johnom Merrickom (Sloní muž) a Renvickom Williamsom. Posledne menovaný v roku 1788 v Londýne pobodal niekoľko žien.

„Vy a vaša smrť: len tým si môžeme byť istí. Dobrú noc, dámy.“ - venovanie z komiksu „From Hell

V strede komplikovaného príbehu je legendárny vrah Jack the Ripper alias Jack Rozparovač. To, že jeho identita nebola odhalená, provokuje dodnes fantáziu mnohých ľudí (napriek tomu, že robil veľa pre to, aby ho chytili). Na túto tému stále vychádzajú knižné publikácie. Ich autori prichádzajú s rôznymi verziami. Niektoré z nich tu už boli akurát v inej farbe, iné tu ešte neboli, ale sú natoľko na hlavu postavené, že až no. Medzi podozrivými bol napr. spisovateľ Lewis Carroll alebo právnik Montague John Druitt (spáchal samovraždu po poslednej vražde). Inú verziu ponúkol knihovník Euan Macpherson. Podľa jeho knihy bol vrahom alkoholik a psychopat William Henry Bury. Popravili ho za vraždu manželky v roku 1889. Bury podľa Macphersona žil blízko miesta, kde Rozparovač vraždy spáchal. Po piatej z nich sa presťahoval do Dundee i s manželkou Ellen, bývalou prostitútkou. Tú v roku 1889 zaškrtil a pobodal do brucha. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o recenziu na Z pekla a nie článok na tému O Jackovi, je vám akiste jasné, že sa pozrieme iba na jednu Teóriu.

“Nie, nie, nechcel som vás uraziť. Myslel som to vážne. Vidím vás v budúcnosti, v domčeku u mora a okolo vás kŕdeľ detí, Mary. Vidím to jasne ako teraz vás.“

Razantne spoilerodiný odstavec, ale téma je natoľko fascinujúca, že by sme si o nej mali pohovoriť otvorene. Teória vychádza z toho, že pod maskou muža po nociach brutálne vraždiaceho na jeseň roku 1888 prostitútky zo špinavej londýnskej, v nemalej miere židovskej štvrte Whitechapel, bol člen Slobodných murárov (zednářov), sir William Withey Gull - osobný lekár princa Edwarda Alberta Viktora (Mark Dexter). Ten splodil ľavobočka so ženou pochádzajúcou z pre kráľovskú rodinu neprijateľných vrstiev a dokonca si ju vzal za manželku. Kráľovnou Viktóriou urgentne povolaný Gull (Ian Holm) mal situáciu ohľadom jej vnuka vyriešiť promptne. Bolo treba zbaviť sa princovej manželky (Ann Elizabeth Crooková sa podrobila „liečbe proti agresívnemu šialenstvu“) a každého, kto o kontroverznom vzťahu vedel. Čo bola skupinka prostitútok (napr. „Polly“ Nicholsová, „Dark“ Annie Chapmanová, Kate Eddowesová). Hrôzostrašné udalosti, ktoré desia aj po sto rokoch, sa dali do pohybu. nebolo v nikoho silách ich zastaviť. Lenže sir z vraždenia (vyrezané vaječníky, vyvrhnutia, oddelenie hlavy od trupu) zošalel. Do poslania sa vnoril natoľko, že ho opustila nie len britská kráľovská rodina, ale aj bratia Murári. Práve pre drastický ale „skúsený“ vraždiaci štýl sa ukotvilo presvedčenie, že vrahom je lekár, pôrodná asistentka alebo mäsiar (na mieste činu sa našli útržky koženej zástery). Posledné možnosti neprichádzali do úvahy z toho dôvodu, že na mieste činu sa našli strapce hrozna, na ktoré vrah obeť nalákal, ale ktoré boli v tej dobe dôkazom luxusu, hlásenia sa k vysokej spoločenskej vrstve (i tak by som sa ale spýtal, prečo vrah po „čistej“ robote prejavil také lajdáctvo v podobe takejto stopy a či ju nemohol, podobne ako zásteru, podstrčiť).

Aj keď je táto teória vskutku bizarne odvážna, rozhodne nie je vycucaná z prsta a veľa faktov sa dá s trochou snahy a investovania do beletrie faktu na túto tému overiť. Pravdaže, mnohé veci sa naopak overiť nedajú. Otázny je napr. už počet obetí. Menej skúsení ľudia medzi Jackove obete rátajú aj prostitútky, ktoré mal z veľkej pravdepodobnosti na svedomí pouličný gang vydierajúci dotyčné kurtizány. Pri dôkladnejšom štúdiu faktov o spôsobe ich zavraždenia zistíme, že mnohé skutočne na svedomí Jack nemal.

Predlohu sfilmovali jednovaječné černošské dvojčatá Hughesovci (Americký pasák, Mŕtvi prezidenti). Po hereckej stránke je ich snímka strhujúca. A to napriek tomu, že hrdinom nie je (na rozdiel od knihy) Gull ale na laudanum frčiaci inšpektor Frederick Abberline (Johnny Depp „naháňa draka“). Tomu scenár ponúka muža, ktorý veľa stratil, ale možno práve niečo nachádza. Muža, ktorého by v inej dobe upálili zaživa na hranici. Štúdio po ňom spočiatku napriek jeho temným skúsenostiam (Deviata brána, Ospalá diera) netúžilo; vtedy ešte nebol Jackom Sparrowom ani pánom Wonkom. Uvažovalo nad Connerym, Lawom, Day-Lewisom. Hughesovcov zaujal tým, že na konkurz si doniesol kopy ohmataných knižiek na tému Jack a jeho happy world. A bolo. Okrem kočiša Johna Netleyho (Jason Flemyng hral aj v ďalšej adaptácii Moorea, Lige výnimočných) zaujme Ian Holm (Votrelec). Ten sa do toho na staré kolená oprel ako sa patrí. Výborný part Fredovho kolegu, mohutného detektíva Godleyho, stvárnil výborný Robbie Coltraine. Svojim šéfom čiastočne naoko opovrhuje a čiastočne ho rešpektuje za jeho schopnosti a intelekt. Čerešničkou na torte je Heather Grahamová ako ohnivočervená Mary Kellyová.

Kvôli rozpočtu (35.000 000 $) sa snímka nakrúcala v lete 2000 v českých exteriéroch (Kutná Hora, Barrandov, Národné múzeum). Tvorcovia stvorili dokonalú víziu starodávneho Londýna. Najmä jeho špinavších častí – uličiek, zapľuvaných miestností a bordelov, kde ak chytíte herpes, je to ešte to lepšie, čo ste si mohli z návštevy odniesť. Hudba (Trevor Jones), strih, kamera (Peter Deming), zvukové efekty... to všetko dáva dokopy vizuálne i akusticky takmer až monštruózny projekt s mamuťou atmosférou zlovestného diela, ktoré vás môže ublížiť, ak sa mu obrátite chrbtom. A pritom vlastne nie je také krvavé, ako sa hovorí. Všimnite si, že väčšina násilných scén je taká skôr po stránke zvuku; jatky neuvidíte (až na jedno otvorené hrdlo). Použil by som až slovo ´decentný´.

„Len legenda prežije.“ - Povestná silueta muža s cylindrom pod slabo svietiacou pouličnou lampou... kto by nepoznal?

Ako vychádza film v porovnaní s komiksovou predlohou? Ivan Adamovič pre „časopis, ktorý miluje film“ (nesmejte sa, Premiere nikdy nebola úplne normálna) snímku v dobe premiéry ohodnotil dvoma hviezdičkami. Ako niekto, kto si kúpil román za 963 korún (obal bol poškodený, pôvodná cena = 1070,-) to vidím len ako žvásty niekoho príliš zaslepeného tým, že si raz za rok kúpil „nejaký slávny komiks“ a teraz to každému vyhadzuje na oči. Z pekla je výborný komiks a výborný film. Na tomto názore si trvám napriek tomu, že na zadnej strane komiksu sa nachádza veta „Film režisérskej dvojice bratov Hughesovcov, ktorý podľa tohto monumentálneho diela vznikol, len kĺza po zamrznutej hladine Mooreovho desivého príbehu“. No neviem, autor textu pravdepodobne nevidel film Liga výnimočných. Takisto mnohí tvrdia, že pôvodne „dospelý“ komiks dostal pomerne mládežnícku podobu. To je bulšit.

„Nikto z prítomných ma nemôže súdiť. Nie ste schopní doceniť moje majstrovské dielo.“

Ale jasné - dvojhodinový film musí niečo stratiť. Naviac, prostitútky sú v ňom až príliš pekné. Ale scenáristi Hayes & Yglesias sa s náročnou predlohou pobili na úrovni, inteligentne, kultivovane. Dole cylinder. Nebudem to tu zrovnávať do puntičkárskych detailov, ale napríklad... hrdinom filmu nie je Gull ale v komikse takmer nedôležitý Abberline... vo filme Abberline disponuje určitými „nadpozemskými“ schopnosťami, kým v knihe nimi disponovala úplne iná postava (a ako priznala, iba ich simulovala)... filmári s nami hrajú hru na vraha (veľa postáv = ťažká orientácia), v komikse sa identitou vraha nikto netajil... alebo že Netley dostal vo filme minimálny priestor. Rozhodne najlepšou inováciou oproti komiksu je prítomnosť veľmi pekného ľúbostného motívu.

Inak je to ale pomerne presná adaptácia a nechýbajú ani drobnosti (Listonov nôž, Sloní muž). Na dôveryhodnosti prostredia majú podiel detaily: vtedy ste naozaj mohli za malý peniaz prespať v na to určených domoch a priviazaní k lavici, prípadne naozaj väčšina prostitútok pohlavný akt v uličke iba predstierala - mužov penis držali medzi stehnami; niekde som čítal, že jedna prostitútka za celé roky „práce“ mala len dva-tri ozajstné pohlavné akty. Na pôsobivosti diela má nemalý podiel aj realistické jednanie postáv. Vrah je beštiálny ale vzdelaný a „civilizovaný“, niektorí policajti sa úprimne snažili vraždám zabrániť napriek tomu, že umierali „len“ štetky z Whitechapel.

O tom, že Harlemčania, Albert & Allen Hughesovci, boli správnou voľbou, svedčí, že štúdiom uprednostňovaný šťastný koniec nakrútili schválne tak zle (s prispetím hercov, štábu), že spoločnosť 20th Century Fox musela vziať na milosť ten ich - pochmúrny, smutný, melancholický. Naviac to nie sú žiadny hlupáci. Sú sčítaní, vidia svet v súvislostiach. Ich žmurknutie na hovoriaceho Poevho Havrana by do očí neudrelo iba slepému. Postavou, ktorou ústami hovoria obľúbené citáty z básní, je Godley.

Je to svet temný, chorý, šialený, inteligentný, premyslený, pôsobivý, bojíte sa, fascinuje vás a hlavne nemá konca kraja a cibrí vašu fantáziu. Neváhajte. Ale vezmite si so sebou dve mince. Pre istotu. „Mince sú pre prievozníka. Vezme telo do zeme mŕtvych. Kto preňho nemá peniaze, musí naveky blúdiť medzi svetmi.“

P.S. – Z pekla? Jack tak písal adresu odosielateľa v listoch a balíkoch (polovica ľadvín, druhú údajne zjedol) policajnej stanici.

P.S. 2 – Ste pozorný ako Marilyn Manson? Koluje legenda, že patrí k minimu ľudí, ktorí spozorovali podprahový záber na šušku jednej z prostitútok.

P.S.3 – Hughesovci mali pravdu. Na DVD je takmer pol hodina vystrihnutých scén. Je tam krv aj sex, ale nič fenomenálne a je jasné, prečo to skončilo na dlážke strižne. Jedinou, ktorá v kino verzii naozaj chýbala, bola Netleyho likvidácia. A pobavil ma alternatívny záver so šedivým Abberlineom... ale Godley dával mince na oči tak nejako... chlapskejšie.



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.