Fascinujúci horor Williama Friedkina zo 70. rokov má svoj prequel, teda „pred-pokračovanie“.
Kňaz Lancaster Merrin (Stellan Skarsgård) stratil po strašných udalostiach z Druhej svetovej vojny zmysel života a vieru v Boha. Potulky svetom ho zavedú až do Afriky, kde je situácia jemne vyhrotená ustavičnou prítomnosťou amerických vojakov, ako keby čakajúcich čo i len na najmenšiu zámienku zo strany domorodého obyvateľstva. Merrin tu má preskúmať šokujúci nález - byzanský chrám, postavený ešte v období, v ktorom v týchto končinách bolo náboženstvo pokladané za vulgárne slovo. Ani sa nenazdá a démon Pazuzu je vypustený a na svetlo sveta a do horúcej noci vychádza desivé Zlo. Lenže nemohlo by existovať bez Zla, ktoré si každý z nás nosí sám v sebe...
VYHÁŇAČ DIABLA: ZAČIATOK nás berie na úvod príbehu. Dozvieme sa, prečo otec Merrin stratil vieru, ale aj prečo ju napokon znova našiel a ako vyzeralo jeho prvé stretnutie s démonom, ktorý to tak nepríjemne skomplikovanej dievčatku Regan zo slávneho originálu. Ten sa dočkal niekoľkých voľných pokračovaní a všetky vzal čert aj čas. V roku 1977 nakrútil pomerne známy John Boorman EXORCIST II: THE HERETIC, znova s Lindou Blairovou v úlohe Regan. THE EXORCIST III vznikol až na začiatku 90. rokov a nakrútil ho sám autor knižnej predlohy k originálu, William Peter Blatty a s hercom Bradom Dourifom, známou hororovou firmou. Réžie dnešného prequelu sa pôvodne chopil scenárista Martina Scorseseho Paul Schrader (vlastne ešte predtým štúdio najalo Johna Frankenheimera, ale zomrel). Jeho réžia bola však viac „psycho“ ako „action“. To sa štúdiu nepáčilo, Schradera vyhodilo a najalo dravého autora CLIFFHANGERA a žraločej ZRADNEJ HLBOČINY, Rennyho Harlina, emigranta z Fínska, položiaceho svojho času na lopatky Carolco Pictures. Harlin dotyčný film viac-menej natočil nanovo, najal niekoľkých nových hercov, niektorých vyhodil... Z pôvodnej party zostal Skarsgård (ten mu hral už v HLBOČINE - geniálneho vedca, s obľubou močiaceho proti vetru). Harlin vsadil na obrovský rozpočet (ako keby točil fantasy a nie horor) a bolo. Nuž, aj takto v Hollywoode vznikajú občas filmy.
Harlinov film, mimochodom chystaný už od roku 1997, je smiešny horor. Pripravte sa na desenie v duchu tých najtriviálnejších hollywoodskych klišé. Svetlo nefunguje, hlasné zvukové efekty sa ozývajú v najnečakanejšej chvíli, dej sa topí v nechutnostiach, bez ktorých by to bolo možno pôsobivejšie. Nechýbajú ani evidentne počítačové hyeny. Harlin sa síce na jednej strane potešiteľne nepiple s diváckym vkusom, umierajú deti a ani ženy tu nemajú na ružiach ustlaté, nehovoriac o mŕtvom novorodencovi, posiatom larvami, ale celé je to iba hra na efekt. Už úvodný záber s bojiskom posiatym nie stovkami, ale tisícami mŕtvol a „ukrižovanými naopak“ , je fascinujúco monumentálny... ale hodil by sa viacej do výpravnej fantasy, ako do niečoho, čo malo byť hororom. Ale pred vzhliadnutím som nečakal nič strhujúce. Nevaroval ma iba čajový komerčný /ne/úspech či rozpačité recenzie; už Harlinova jedna časť zo série NOČNÁ MORA NA ELM STREET jasne napovedala, že je to efektný vizuálny režisér... ale príbeh a zobrazenie strachu mu robia nemalé problémy.
Na rozdiel od podobne nepodarených PURUPOROVÝCH RIEK 2 som sa ale v spoločnosti tohto brutálneho exorcistu pomerne bavil. Aj keď som často musel prestať jesť koláče, ktoré som si ráno kúpil v obchode v naivnej viere, že ich zjem pri tomto filme a nebude mi z toho zle od žalúdka. Celkovo si ale ZAČIATOK (možno aj preto, že neviete, aké všelijaké nechutnosti má ešte režisér v rukáve) skrátka udržuje zábavnosť. Iste, totálne povrchnú, našťastie mi ale nedokázala zabiť vynikajúce dojmy z Friedkinovho originálu – a treba povedať, že kamera veterána Vittoria Storara (APOKALYPSA) a výprava Stefana Ortolaniho sú geniálne. No, geniálne, človek to vo filme tejto „kvality" nedokáže, a ani veľmi nechce oceniť, ale je to vynikajúca práca. Aspoň vďaka nej má toto predstavenie slušnú atmosféru a na rozdiel od prekliatych PURPUROVÝCH RIEK 2 si ho ešte niekedy v budúcnosti rád pozriem znova. Akurát už bez tých koláčov.
Dosť o tomto filme hovorí už to, že - pokiaľ viem - nebol jeho vznik, ani následná premiéra, obohnané žiadnymi škandálmi v podobe napríklad protestujúcej cirkvi. Ľahostajnosť je najhoršia a tento film to okúsil na vlastnej, larvami posiatej koži. Skrátka bol nakrútený, prebehol kinami a usadil sa v požičovniach. Jeho myšlienka o tom, že zárodky Zla sú v prvom rade v nás (a keby neboli, žiadny démoni pazuzovia by nás nemohli zničiť), má veľa do seba, ale bombastická hollywoodska réžia tomu absolútne nezodpovedá.
Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář. K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky. Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.
