Welcome to


Hledání

 

Login
Přezdívka 
Heslo 

Ještě nemáte svůj účet? Můžete si jej vytvořit zde. Jako registrovaný uživatel získáte řadu výhod. Například posílání komentářu pod jménem, nastavení komentářů, manažer témat atd.
 

Kdo je online
Právě je 147 návštěvník(ů) a 0 uživatel(ů) online.

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
Seznam uživatelů
 

Doporučujeme
 

  
The ReefShark

Austrálie
94 minut

    
trailer    web    imdb 

česky: Útes smrti
rok: 2010
režie: Andrew Traucki
scénář: James M. Vernon (script editor (as James Michael Vernon), Andrew Traucki (written by)
hrají: Damian Walshe-Howling (Luke), Gyton Grantley (Matt), Adrienne Pickering (Suzie), Zoe Naylor (Kate), Kieran Darcy-Smith (Warren), Mark Simpson (Shane)
produkce: Michael Baskin, Richard Goldberg (co-executive producer (as Rich Goldberg), Richard S. Guardian (co-executive producer), Janine Pearce, Michael Robertson
hudba: Rafael May
keywords: shark, great-white-shark, boat, underwater, boat-accident, woman-killed-by-shark, ship-sinking, diving, violence, panic, killer-shark, ship-wreck, animal-killing, ripped-in-half, predatorial-horror, night-swimming, capsized-boat, survival, death, husband-wife-relationship, další...
titulky: hledat na OpenSubtitles.org
hits: 9855

Recenzoval tron

Přidáno: 27. listopad 2010

Austrália. Pätica približne tridsiatnikov (dve ženy a traja muži) sa na jachte vyberie „na more“. Po chvíľke romantiky sa jachta prevráti, nikde nikto... len žralok. Podarí sa im doplávať k ostrovu, ktorý „tam niekde“ vraj je alebo ich počas plávania zabije okolo krúžiaci žralok?

Videl som desiatky hororov o žralokoch. Jeden výborný (ČEĽUSTE), jeden takmer výborný („dokumentárne“ OTVORENÉ MORE), asi 10 priemerných (ČEĽUSTE 2, ZRADNÁ HLBOČINA, KOSATKA ZABIJAK, tá bola o kosatke, ale...) a asi 40 otrasov od Talianov resp. s Casperom Van Dienom či Louom Diamondom Phillipsom v hlavnej úlohe. Napriek tomu, že kvantita prevyšuje kvalitu, stále vyhľadávam ďalšie - neviem si pomôcť, mám pre žraločie horory slabosť. A raz za čas sa objaví žraločí horor, ktorý mi odpovie na zúfalú otázku „Prečo to dočerta vlastne robím?“. Ale pomaly.

V týchto otrasoch vždy vystupoval skorumpovaný starosta, odmietajúci uzavrieť pláže napriek tomu, že za obeť žralokovi padlo 10 ľudí. Vždy tam bol poctivý šerif alebo aspoň odvážny ichtyológ, žralok meral najmenej 12 metrov a často útočil na helikoptéry, ponorky a lode len o čosi menšie, ako Titanic. Pokiaľ máte aj vy takúto pekelnú skúsenosť so žraločími horormi, bude i pre vás THE REEF predstavovať uspokojenie, vyslobodenie a dobrý pocit.

Andrew Traucki pritom v podstate len zopakoval svoj predchádzajúci horor, KRVAVÚ LAGÚNU (akurát sa zbavil spolu-režiséra Davida Nerlicha a už si to urobil sám). Zasa hŕstka tridsiatnikov, zasa Austrália, zasa atraktívna príroda (ktorá sa však rovnako dobre môže stať sériou turistických pohľadníc i klaustrofobickým peklom na Zemi), zasa minimálny rozpočet, zasa jednoduchý scenár (skupinka ľudí je počas výletu napadnutá zvieraťom a snaží sa dostať späť do civilizácie). Jediné, čo sa zmenilo, sú o čosi prirodzenejší herci, voda zostala, len lagúna bola vymenená za more, ale stále je to voda. A zmenilo sa ústredné zviera. Realistického krokodíla nahradil realistický žralok.

„Realita“ sa prejavuje predovšetkým tým, že ako KRVAVÁ LAGÚNA nemala veľa spoločné s inými horormi o krokodíloch, THE REEF nemá veľa spoločné so žraločími krvákmi. Iste, aj tu zviera napadne ľudí, ale nejedná sa o krvák „za každú cenu“, žralok nie je zmutovaný, šialený ani nemá sto metrov, je to obyčajné zviera, ktoré sa potrebuje dobre najesť. Ako vtedy, i tu postavy chvíľku panikária, ale väčšinou sa chovajú ako normálni ľudia, ktorí sa musia čo najrýchlejšie a v čo najpôvodnejšej zostave dostať z územia, ktoré za svoje teritórium pokladá zviera, ktoré za určitých okolností môže predstavovať reálne ohrozenie na zdraví, až živote. Nie je tu žiadna scéna, v ktorej by Veľký Biely vyskočil z mora, zachytil tri metre nad hladinou letiaci vrtuľník záchranárskej služby a aj s posádkou ho stiahol na dno. Postavy nevyťahujú brokovnicu, guľovnicu dokonca ani harpúnu či trápnu plynovú bombu a nevrhajú sa na žraloka s príborovým nožíkom. Hoci, to by som v danej chvíli ešte pochopil, je to ASPOŇ NEJAKÁ šanca. Nie len plávať a čakať.

Bohužiaľ, ako v KRVAVEJ LAGÚNE, i teraz režisér, scenárista a producent v jednej osobe, používa síce logiku a „realistický prístup“, ale tiež smršť ja tomu hovorím dramaturgických naschválov. Potápa sa loď, hrdina je v nej, pokúša sa vyplávať na hladinu, no ako na potvoru sa práve vtedy zaseknú jediné dvere, ktoré ho delia od slobody a teda prežitia. Hrdinovia sa ako na potvoru práve nachádzajú v „bezletovej“ zóne, takže šanca, že ich náhodou objaví nejaké lietadlo, je nulová. Hrdinom sa deň pred stroskotaním pokazí motorový čln. Atď.

Takisto žralok je chvíľku obyčajné hlúpe zviera, ktoré sa len chce nažrať, aby sa následne choval ako „klasické hororové monštrum“. Teda hrdinom dá prestávku, ak sa to práve hodí scenáristovi a zasa zaútočí až keď je to pre postavy najmenej vhodné. Kým sa celú noc čľapkajú v mori, žralok nikde, ale keď má postava doslova na dotyk obrovský útes... V KRVAVEJ LAGÚNE mi to neprekážalo, lebo postavy trávili väčšinu času na stromoch, kam krokodíl logicky nemohol. Tentokrát však plávajú v otvorenom mori, žralok to s nimi mohol skončiť do štyroch minút. To by sme však z toho nemali film, že? Ja by som to ako scenárista možno vyriešil tým, že by som im dal trojmiestny čln.

Tiež sa mi nepáčili pasáže, v ktorých žralok prizabil postavy (predpokladám, že toto v žraločom horore nebude nikto pokladať za spoiler) a ostatné postavy K NIM ZAČALI PLÁVAŤ. Myslím si, že i človek, ktorý vo voľnom čase nečíta desiatky kníh o prírode, by mohol byť oboznámený s elementárnou žraločou vlastnosťou cítiť maličké množstvo krvi na kilometre ďaleko. Plávanie k zakrvavenej obeti, ktorej navyše už aj tak nemôžem pomôcť (keďže nedokážem pomôcť ani sám sebe), je tým pádom samovražda. Dvojnásobne, ak je ústredným mužským hrdinom (podobá sa na Colina Farrella) expert na more. Tiež som nechápal, prečo pri blížiacom sa útoku stále pozeral dole – nový spôsob hypnotického boja proti žralokovi ľudožrútovi?

Našťastie hneď po takejto „čože dočerta!“ scéne pripláva scéna, ktorá je pôsobivá a má niečo do seba. Napomáhajú tomu sympatickí herci, atraktívna výprava, nepočítačový (aspoň tak vyzeral, neviem) žralok a „námet, ktorý sa celkom dobre môže práve diať“ (Austrália je známa relatívne častými útokmi žralokov na surfistov či potápačov a záverečné titulky naznačujú, že THE REEF vznikol podľa skutočných udalostí). Nanešťastie, ak to aj následne nepokazí ďalšia nelogická scéna, urobí to za ňu slušne povedané priemerný scenár, ktorý pozostáva od určitej chvíle z plávania, plávania, plávania. U OTVORENÉHO MORA mi to neprekážalo, tu už ale trocha áno; pripadalo mi to, ako keby sa Trockému pardon Trauckému páčilo OTVORENÉ MORE, ale povedal si, že by to chcelo predsa len o čosi hlasnejšie zahrať na krvavú strunu a tak na ňu zahral. Ale lepší film mu z toho napriek tomu (práve preto?) nevyplával.

P.S. Ale aj tak by som si rád pozrel Trauckého „uzavretie trilógie“, dajme tomu s vražedným klokanom.



Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář.
K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky.
Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.