TROMA útočí! Toxické deti útočia! Majú čierne nechtíky, sladké úsmevy a chcú vás objať a presvedčiť o láske, ktorú ku vám cítia! a spáliť vás na uhol.
Mestečko Ravensback, niekde v Amerike. Obďaleč stojaca fabrika, alebo čo to je (u TROMY je to jedno), produkuje (alebo dačo také) obrovské množstvo toxického odpadu a kvôli ľahostajnosti dvoch robotníkov, ktorí radšej skočili po šichte na jedno dve tri štyri chladené než sa mali začať zaoberať týmto vážnym problémom, sa humusom kontaminujú miestne detičky. Šofér ich práve viezol toho slnečného dňa školským autobusom do lavíc, lenže keď miestny šerif oveľa neskôr nájde odstavené vozidlo, začína tušiť niečo zlé vo svojom mestečku. Šofér nikde - a deti tiež. Až keď začne na kraj padať temný súmrak, objavia sa na okraji lesa čudné postavičky...
Znie to pomerne dobre, však? Atmosféricky. Zlovestne. Hrôzostrašne. Stačí však jedno slovo, aby ste pochopili, čo sú Toxické deti zač. TROMA.
TROMA je neskutočné štúdio, ktoré alebo nestojí za najmenšiu pozornosť alebo si jeho tvorba, ktorá počíta desiatky rokov a filmov, zasluhovala... ja neviem, stostranový text alebo Oscara, nebudem tu vymýšľať komplikované metafory ani prirovnania, TROMA sa s tým ostatne tiež príliš neserie. Myslím, že každý z vás, kto niečo od nich videl, všetko pochopí a naozaj mu stačí povedať „Je to TROMA kurva“.
Nie som žiadny expert na TROMA filmy, ale zopár som ich videl a ani jeden mi nepripadal normálny. I najnormálnejší spomedzi nich, hixploitation Deň matiek, mal ďaleko k tomu, čo si priemerný divák predstaví pod pojmom „normálny film“. Bola to sila s nulovým rozpočtom (no dobre, zopár tisíc dolárov sa určite našlo), hercami, ktorí mali k profesionálom ďaleko (ale bolo na nich vidieť, že sa pri nakrúcaní čertovsky dobre bavili), a... viete čo? Kašľať na to. Skrátka a dobre, TROMA je TROMA. Jej aktivita je mi svojim spôsobom milá a len čo sa povie TROMA, začnem sa podozrivo usmievať, ale pozerať TROMA-filmy sa dá len za určitých podmienok. Jednou z nich je prítomnosť tekutiny, obsahujúcej aspoň 40% alkoholu. Pokladám za hlúpe písať na TROMA filmy „normálne“ a „objektívne“ recenzie, vlastne sa to ani nedá. To je ako by ste začali so smrteľne vážnou tvárou a s fundovanými cudzími slovami, ktoré vás naučili na filmovej akadémii, hovoriť o amatérskom filme, ktorý si z lásky vzadu na dvore za mamin dôchodok strieskala tlupa neposlušných deciek. Pisateľ sa skrátka vystavuje zaslúženému riziku znemožnenia sa. Ako keď recenzujete psa, ktorý má tri nohy. Prečo by ste to robili? Čo by ste tým chceli dosiahnuť? A o čom by ste preboha chceli písať? Napriek tomu to skúšam.
TROMA filmy, to nie je len Deň matiek, to je aj neskutočná séria Toxický pomstiteľ. Z toho mála, čo som od TROMY videl (ďalej napríklad Príšeru zo šatníka), mám pocit, že tieto rozkošne čudácke filmové predstavenia sa dajú deliť na vrcholne nevkusnú zábavu (Toxický pomstiteľ 4: Masaker v meste) a na filmy snažiace sa aspoň naoko zo slušnosti tváriť vážne. Tie druhé sú mne osobne o čosi bližšie a preto sa mi Toxické deti, snažiace sa o atmosféru romerovky Noc živých mŕtvych (a miestami hudobný skladateľ Manfredini, ktorý v tom istom roku prišiel s výborným Piatkom trinástym, vykráda Psycho) vlastne celkom páčili.
Pokud chcete ohodnotit film, použijte k tomu prosím komentář. K debatě nad osobou recenzenta, recenzí, technickými detaily či k reakci na předchozí příspěvky slouží diskuse, po kliknutí na tlačítko se sama založí. Díky. Vulgární a pravidla nerespektující komentáře budou vymazány.
