Vrátili sa po tretí raz. A nie posledný raz. Zasa sú pekelne ostro hladní. A tiež nie posledný raz. Vytiahnite kanóny, bude to v poradí už tretia dlhá noc, plná pichliačov.
Žravé vesmírne potvorky, v našich končinách prezývané Kriteri, sa objavili na striebornom plátne prvýkrát v roku 1986 v réžii Stephena Hereka. Bol z toho príjemne komorný vidiecky horor o jednej mimozemšťanmi obsadenej americkej farme, ktorú v posledných minútach navštívili dvaja nekompromisní vesmírni lovci a situáciu zachránili.
Divákom sa jednoduchý príbeh, okorenený výskytom originálnych Kriterov páčil a tak sa v roku 1988 zistilo, že pôvodná zostava zanechala v neďalekej stodole nakladené vajcia a práve keď v mestečku vypukli Veľkonočné sviatky, nejaký mudrlant vajíčka ako na potvoru náhodu objavil a namaľoval ako slepačie. To, čo v mestečku následne začalo, pripomínalo katastrofické filmy, do ktorých sa znova zaplietli v podstate dobrí mimozemskí lovci, tentokrát medzi sebou tolerujúci popleteného pozemšťana Charlieho (Don Keith Opper), ktorý sa nimi kedysi nechal naverbovať. Aj dvojka mala úspech a tak bolo otázkou času, kedy na krvavej lúke rozkvitne trojka.
Stalo sa a prekvapivo je všetko úplne iné. Producenti sa rozhodli (alebo im kvôli mizernému rozpočtu nič iné nezostávalo) nezaradiť do trojky takmer nič z toho, čo sme si obľúbili. Žiadni vesmírni lovci, žiadne známe tváre a žiadne zaspaté mestečko. Len nudný dvojposchodový panelák. Kratučký dej (86 minút vrátane záverečných titulkov) je, nebyť road movie úvodu, umiestnený IBA do činžiaka, ktorý je v dezolátnom stave, v ktorom býva hŕstka tradičných postáv (nesympatický frajer v koženej vetrovke, dobrácka starenka, akčná nezadaná poštárka) a práve sem sa sťahuje otec s dospievajúcou dcérou a malým synom. Síce trpia vzájomným odcudzením, ale nebojte sa, sme v americkom filme, všetko dobre dopadne. A práve v tomto činžiaku sa objaví pár kusov Kriterov. Začína masaker!
Nezačína, ospravedlňujem sa. Critters 3 sú až na zopár nepodstatných detailov rodinným filmom, takže si môžete byť istí, že zaslúženou smrťou zomrú len tí, ktorí sa škaredo správajú k druhým. Starí ľudia, deti a otcovia rodín nezomierajú (sú maximálne ľahko zranení), čo v praxi znamená KOMPLETNÉ OSADENSTVO BUDOVY. Takže na otázku, koho príšerky vlastne zožerú, existuje zarážajúco jednoduchá odpoveď a to že nezjedia nikoho. Česť vyloženým výnimkám, ktoré nestoja za zmienku a nie len z toho dôvodu, že sa v nich nudne šetrí krvavými detailmi.
Séria našťastie nikdy nestála na krvavostiach. Stála napríklad na humore. Ten sa však z trojky takisto vytratil. Neviem, či nemal kto ovládať figúrky alebo sa scenáristom nechcelo písať, faktom však je, že Kriteri majú v snímke málo scénok. V minulosti ma oslovila nielen ich pažravosť a nekompromisnosť (napadnutie veľkonočného zajačika), ale aj „dialógové“ scény („Majú zbrane!“ – „No a čo.“ – BANG!!). V trojke nič také, ak necháme bokom (čo by sme mali) trápnu scénu z kuchyne, ktorá sa podobnej scéne z reštaurácie z dvojky nevyrovná ani keby sa jej chcelo (a už ani tá v dvojke nebola geniálna). Nerátal som počet minút, ktoré potvorky strávia na plátne, ale keby som ten čas musel odhadnúť, určite by som sa nedopracoval k zaujímavému číslu, čo je vo filme, v ktorom ide o potvorky, problém.
Ľudskí hrdinovia na tom v tejto ságe nikdy neboli dobre, ale to, čo sa deje v trojke, to už je sila aj na sci-fi horor. Kým originál ešte oplýval povedzme že dobrými hereckými výkonmi „obyčajnej“ rodiny Brownovcov, a kým dvojka nasadila vskutku pestré osadenstvo typicky zaspatého amerického žánrového mestečka, trojka nasadzuje do hry cirka desať postáv, z nich niektoré sú len matné a niektoré vďaka kvázi vtipným dialógom trápne („Poď mi skontrolovať ´telefón´.“ – „Prepáč, ale zabudla som si mikroskop.“). Snáď vám bude stačiť aspoň sedemnásťročný Leonardo DiCaprio (!), ktorý v duchu „mladý talent musí hrať v horore“ (Veronica Cartwrightová – Vtáky, Johnny Depp – Nočná mora na Elm Street, Kevin Bacon – Piatok trinásteho) prijal dôležitú rolu a ak vám to stačiť nebude, váš problém, nič lepšie v tomto nevydarenom filme totiž ani nenájdete.
A to sa detailne nevenujem faktu, že činžiak pravdepodobne stojí v akejsi dimenzii paralelného sveta, pretože v okruhu kilometra nikto nevenčí psa, z domu sa napriek množstvu okien nedá dostať na ulicu a susedia si nevšímajú rozširujúci sa požiar.
Critters 3 stoja za pozornosť prevažne kvôli úcte k zábavne béčkarským predchodcom – a tiež kvôli záverečným titulkom. Nie, to nie je afektovaný pokus o iróniu, hoci by si snímka zaslúžila aj sto sarkastických poznámok pod čiarou. Záverečné titulky sa striedajú so scénou s Charliem. Správne, ak som na začiatku povedal, že v snímke nevystupuje žiadna z postáv zminula, troška som vás zavádzal, pretože Charlie (znova maskot série Opper) sa mihne nielen na začiatku, ale aj na konci, kedy mu spoločnosť robí virtuálny Ug alias Terrence Mann (fanúšikovia vedia). V tejto scéne sa dozvieme, že Charlie narazil na posledné exempláre Kriterov v celom vesmíre a teda ich nesmie zlikvidovať, ale naopak, v rámci zachovaniu druhu ich musí naložiť do vesmírneho korábu, ktorý znenazdania pristane hneď vedľa neho v suteréne inkriminovaného činžiaka (!). Snímka končí seriálovým „pokračovanie nabudúce“.
To prišlo v rovnaký rok: Charlie sa s korábom zatúla do vesmírnych diaľav vzdialenej budúcnosti a so skupinkou astronautov bojuje na opustenej komickej základni po vzore Votrelca a Votrelcov, s poslednými Kritermi. Ale o tom až nabudúce.
